V Legende maior oslávenec vystupuje ako pokorný a bohabojný vládca a dobrodinec chudobných, vodv a sirôt a zakladateľ kostolov, kláštorov a biskupstiev. V Legende minor sa z neho stáva tvrdý bojovník za kresťanskú vieru, udatný rytier, porážajúci nepriateľov kresťanstva, v Hartvikovej sa už takmer celkom ponára do neskutočnej atmosféry mystiky a fantastiky. V rokoch 1300 - 1450 je jazykom cirkevnej literatúry stále latinčina, ale začína sa formovať aj slovenská literatúry písaná po česky. Kvantitatívne sa veľmi rozrastá. Pestujú sa pestrejšie žánre, najmä v próze, usiluje sa už o samostatnejšiu tvorbu - Gregor zo Senca, Peter zo Štôly, Ján z Ľubice. Vyskytuje sa viac svetskejších žánrov a neobišli ju ani nové myšlienkové prúdy, ktoré naznačovali krízu feudálnej spoločnosti (devotio moderna, husitizmus). Zjavil sa v nej i záujem o ťažké sociálne položenie ľudu. Legenda svätých, Legenda aurea, Legenda o sv. Jurajovi, rytierovi z Kapadócie, biblia Václava z Hlohovca, homílie Beňadika z Turčianskeho Martina, kázne Reč o ozajstnom priateľstve, Reč o hre v kocky, Teologický slovník Mateja zo Zvolena. Začiatky slovenskej cirkevnej literatúry písanej po česky spadajú do 14. storočia. Má prevažne náboženský, vieroučný, bohoslužobný a mravoučný charakter. V ústupe od r. 1450 do 1500 stále prevládala latinská cirkevná literatúra, prevažovala próza.

Korene stredovekej drámy, formy jej realizácie
Dráma zohrala významnú úlohu v citovom živote a v umeleckých úsiliach stredovekého človeka. Vyvinula sa z kresťanských náboženských obradov. Mala prevažne náboženský obsah (napr. veľkonočné, vianočné, mystériové, pašiové, biblické a legendové hry). Cirkevná vrchnosť nebola spočiatku veľmi priaznivo naklonená divadelným predstaveniam, najmä svetského charakteru. Svedčí o tom zákaz predvádzania ľudových hier v kostoloch, zákaz duchovenstvu zúčastňovať sa na divadelných predstaveniach jokulátorov, mímov a histriónov. Medzi najpopulárnejšie hry patrili mystériá. Spracúvala sa v nich látka z Kristovho života. Vznikli z kresťanskej liturgie: na základe mimického a scénického rozšírenia obradných striedavých spevov na veľké cirkevné sviatky, ako boli Vianoce a Veľká noc. Pôvodne sa konali v chrámoch, hercami boli duchovní. Postupom času nadobúdali divadelnú formu a dostávali svetskejší charakter. Dej sa rozširoval vsúvaním ďalších dramatických výstupov s novými dramatickými postavami. Posvetšťovanie nastalo zásluhou uplatňovania laických hercov, domáceho jazyka a svetskejšie ladených výstupov i scén. Laickými hercami boli igrici, vaganti, remeselníci.