Renesancia vo svojej plebejskej talianskej podobe nemohla nájsť v Uhorsku plné uplatnenie (nevyvinuté meštianstvo). V uhorskej kultúre bol smäd po poznaní a realizovaní túžob. Zmeny v spôsobe života presadzovala prichádzajúca reformácia. O slovenskej renesančnej literatúre hovoríme až v druhej polovici 16. storočia – až vtedy vznikajú práce v domácom jazyku (viac sa aktivizuje slovakizovaná čeština). Diferencuje sa literatúra. Základná forma zachytenia skutočnosti bol verš a synkretizmus žánrov a druhov platí v stredoveku. Próza sa rodila až na konci stredoveku, na pozadí poézie. Umelecká tvorba – explicit končí problémovo (núti zamyslieť sa) alebo explicit končí tematicky (problémy sa vyriešili). Túžba zachytiť tento svet zmyselne, eroticky, túžba po realizovaní životných pocitov. Renesancia sa presadzuje prostredníctvom jazyka, je to obdobie po Tridentskom koncile – ovplyvnil vývin literatúry. V ideologickej oblasti značil rezignáciu, počínajúcu nedôveru, zdôrazňuje pochybovanie, vzbudzuje sa pocit vnútornej neistoty. Vo všetkých žánrových variantoch sa vyzdvihuje záujem o obyčajného človeka, ktorý hľadá stratenú vieru a ideály. Podčiarkujú sa jeho túžby. Hľadá svoju istotu. Renesančná tvorba mala aj prvky religiózne, ktoré tkveli v ľudovom – v zmenenej autorskej koncepcii (vytvorenie nového ľudového hrdinu zo širokých vrstiev, s tým súvisí aj jeho vzťah k životu – ako naň pozerá obyčajný človek), teda priblíženie sa k ľudovým vrstvám. Prvé básnické osobnosti: Eliáš Láni a Ján Silván (duchovná tvorba). Piesne Silvána vznikali mimo slovenského územia. Napriek tomu zohrali úlohu vo vývine našej lyriky. Na jeho tvorbu hodno hľadieť ako na fenomén, ktorý zohráva úlohu v poetike, aj v evanjelickej tvorbe. Tanoscia cantus – spevník evanjelických piesní. Predznamenal typ duchovnej poézie. Uviedol do duchovnej piesne záujem o ľudskú individualitu (o špecifické črty jedinca, nie prototyp). Vnášajú sa svetské prvky do duchovnej tvorby. Záujem o individualitu nie je podmienený len náboženským aspektom, ale i svetským (úvahy o vlastnej existencii). Reaguje na situáciu – vzťahy jednotlivca ku skutočnosti. Jeho renesančnosť je vo vytvorení nového pohľadu na človeka, ktorý žije v konkrétnom prostredí, pohľad na subjektívne, osobné. Nastupuje protestantizmus pred katolicizmom. Protestantov je málo – musí sa presadiť proti tomu, čo je tu kanonizované. V stredoveku (gotike) – svet podradený jedinej priestorovej schéme, človek svet vnímal v binárnej opozícii (svet pozemský a nadpozemský), chýbalo vnútorné hľadisko vlastného ega.