Predstavuje prvú slovanskú báseň (astrofická, 110-veršová). Verš básne je sylabický, spravidla dvanásťslabičný, pričom po piatej slabike a výnimočne aj po šiestej býva medzislovný predel. Nie je rýmovaný, ale na niekoľkých miestach má opakovania rovnako znejúcich koncoviek. Vyznačuje sa silnou tendenciou k paralelizmu vetného a veršového členenia. Štýl básne je veľmi obrazný a popretkávaný doslovnými aj parafrázovanými biblickými citátmi, harmonicky začlenenými do autorského textu. Rétorické štylistické prostriedky majú amplifikačný a kumulačný charakter. Pretože sa v básni kladie dôraz na citové a zmyslové pôsobenie, vyskytujú sa v nej hlavne emocionálne, expresívne, patetické a zvukovo účinné básnické prostriedky (symboly, alegórie, synekdochy, personifikácie, oxymorá, perifrázy, eufemizmy, hyperboly ...). Zaujímavé sú predstavy, motívy a obrazy čerpajúce z prírody a obsahujúce vizuálne, auditívne a čuchové vnemy. Charakter veľkomoravskej literárnej školy, prekladová tvorba
Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna. Zachovával ešte mnohé charakteristické znaky, ktoré postupne vymizli v niektorých slovanských jazykoch (napr. jery a nosové hládky). Staroslovienska prekladová a pôvodná literatúra bola určená pre liturgické potreby a náboženské vzdelávanie. Zachovala sa iba v odpisoch z 10. – 16. storočia.
Prekladová literatúra sa zrodila na veľkomoravskom území (druhá polovica 9. storočia) a na bulharskom území (koniec 9. – začiatok 10. storočia). Autormi vekomoravského literárneho okruhu boli Konštantín, Metod a Kliment Bulharský. Konštantín ešte doma preložil perikopy (výňatky) z evanjelia sv. Jána a na novom pôsobisku rituál, breviár a Súdny zákonník pre svetských ľudí (veľkomoravský občiansky zákonník). Spolu s Metodom na novom pôsobisku preložil misál, všetky štyri evanjeliá, žaltár, Skutky apoštolské a oktoich (osmiglasnik – spevník). Sinajské euchológium – modlitebná knižka, spovedný poriadok a tri Sinajské listy. Kyjevské listy predstavujú najstarší hlaholský rukopis, 38 základných omšových modlitieb s moravskými jazykovými prvkami. Pražské zlomky hlaholské – omšové modlitby podľa východného obradu. Konštantín napísal Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, Hádanie o pravej viere so Židmi, Proglas, Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho, Kánon na počesť sv. Dimitra Solúnskeho, modlitba pred smrťou, Predhovor k evanjeliáru, Napísanie o pravej viere a abecedná modlitba.