Z protestantského Nemecka prenikajú školské hry, ktoré vytláčajú vianočné, veľkonočné. Hry sa pestujú v latinčine na lýceách (v kolégiách), potom na školách katolíckych, ktoré zakladajú najprv jezuiti. Humanisti nacvičovali hry starých majstrov – Terentia a Plauta, v tom videli možnosť lepšie zvládnuť a pochopiť latinčinu a vedieť vystupovať, čítanie týchto hier odporúčal aj E. Rotterdamský. Luther v nácviku hier videl aj možnosť lepšie spoznať ľudí, ktorí sa môžu stať vzorom nasledovania. V protestantských školách divadelné predstavenia tvorili doplnok školskej výchovy. Čoskoro humanisti boli nútení sami písať hry v latinčine – museli aj napodobňovať štýl klasických autorov. Protestantizmus sa šíril v mestách, kde bol príliv nemeckého obyvateľstva – nepoužívali v obradoch češtinu, ale nemčinu. Aj hry boli najskôr v nemčine. Architektonika divadelných hier: prológ – epilóg, pripomínali stredovekú hru, prológ mal však inú podobu – neobsahuje len vítanie obecenstva, ale oboznamuje poslucháčov s dejom a postavami, epilóg podáva mravno-didaktické zhodnotenie celej hry. Po stránke kompozičnej dráma 16. storočia sa delí na 5 dejstiev a tie na menšie časti – výstupy a scény. Medzi dejstvá sa vkladala hudba na oživenie, uvoľnenie. Potom nastupovala náročnejšia forma: medzi dejstvá sa vkladali intermezzá (žartovné hry), sentencie – je to už náročnejšie než hudba. Na území Slovenska sa pestovala dráma medzi mešťanmi vo väčších mestách: Bardejov, Prešov, Kremnica, B. Štiavnica a až potom Bratislava (protestantská cirkev sa tu mobilizuje okolo r. 1606). Mestá rástli aj preto, že sa tu zintenzívnil obchod – na Balkán. Kaštieľ vo Fričovciach – typický príklad východoslovenskej renesancie. Prameňom poznania tohto obdobia sú účtovné knihy – dozvedáme sa dátumy hier (občas aj ich názvy), ktoré sa hrali a výdavky, ktoré mesto muselo dať na organizáciu. Texty hier písané na Slovensku nevychádzali tlačou. Výnimka – Stockel: dráma O Zuzane, vydaná tlačou. Hralo sa po latinsky, neskôr po nemecky. Po slovensky sa nehralo, neboli na to podmienky. Napísanie hier v češtine – Kyrmezer a Mošovský – pôsobili v českom prostredí. Náboženské a príležitostné spisy písali po latinsky, drámy po česky. Pavol Kyrmezer – jeho život a dielo sú dokladom o stykoch slovenskej a českej školy. Začal písať v Strážnici, kde pôsobil ako rektor školy a správca. 1566 Komedie česká o bohatci a Lazarovi – rozvíja biblickú fabulu o súvekých mravoch a spoločnosti. V čase, keď písal túto hru, rozvinulo sa chiallistické hnutie.