Mystický barok vyjadruje vzťah človeka k metafyzickému svetu. V oboch oblastiach (svetskej i náboženskej) bol svojou podstatou teatrálny (navonok sa prejavovali pocity) – darí sa divadlu, divadlo vplýva na vizuálnu zložku nádhernosťou. Barok a jeho prejavy neuznávali bezprostredné poznávanie a zobrazovanie reálnej skutočnosti. Do popredia sa dostávali večné, nadpozemské hodnoty, viera v záhrobný život. Pozemský život sa chápal a zobrazoval ako odraz, znak nadpozemského, transcendentálneho. Prameňom barokového poznania sa stal výklad pomocou symbolov. Barok nemá nové obrazy, štylistické prostriedky a postupy. Baroková poetika:
1/ uprednostňovanie niektorých trópov a figúr, ktoré naznačujú antitézy a hyperboly
2/ použitie zvláštnych kombinácií známych postupov (kombinácie protikladov)
3/ básnická inšpirácia sa pokladala za vnuknutie, prorockú inšpiráciu v oblasti estetiky, básnik tvoril až v božskej extáze
4/ v baroku stúpa záujem o štúdium jazyka, snaha poznávať nuansy, básnické umenie sa považuje za umenie kultivovaného jazyka
5/ poézia sa písala v latinskom jazyku, ale i v národnom
Latinská poézia – v časomernom systéme aj v sylabickom, príležitostná lyrika (časomiera). Spevný a prednesový verš. Baroková štylistika vytvorila dva základné štýly: vysoký (patetický, dekoratívny, používa nezvyčajné obrazy), nízky (neumelý, prostý, často až ľudovo hovorový štýl, kombinuje zložitý obraz s jednoduchosťou, určený širším vrstvám). DUCHOVNÁ POÉZIA
Napriek nepriaznivým vonkajším spol.-pol. Okolnostiam v 17. stor. sa rozvíja lit. tvorba aj v oblasti duchovnej. Začína cenzúra. V rámci duchovnej tvorby je najtypickejším žánrom pieseň – vznik kancionálov.
Evanjelici: na počiatku baroka sa ustálil spoločný spev veriacich, potreba vytvoriť spoločný spevník, kancionál pre protestantov Daniel Pribiš – Písne duchovní (1634 v Levoči), 116 piesní, preložených z latinčiny a nemčiny i z češtiny. Zostavovateľ Juraj Tranovský – Citara sanctorum (1636) – 402 piesní zhruba polovica prebraná z českého piesňového fondu, staršie texty zo 16. storočia, desatina bola domáceho pôvodu. Domáce texty napísal sám Tranovský (zruba 90 piesní). Stáva sa reprezentačným dielom evanjelickej tvorby.