otázkami doby s učeneckým a teoretickým odstupom, Slávnemu pánovi Pavlovi Rubigalovi z Panónie, Elégie a epigramy, Opísanie českého mesta Louny, O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách štátnych prevratov, O svetskej vrchnosti (venované cisárovi Maximiliánovi II.)
Ján Sambucus (cisársky historiograf vo Viedni) – Reči, Básne, Emblémy; jasne formulované témy, znaky manierizmu, básnik – intelektuál
Juraj Koppay – Dvorský život (ostrá kritika vládnucich feudálov, osviežená básnickou invenciou)
Valerián Máder – Knižka poetických cvičení (74 básní venovaných priateľom)
Ján Bocatius (pôvodom Lužický Srb, rektor školy v Prešove a Košiciach, účastník protihabsburských povstaní) – Päť kníh uhorských básní (vojenské, oslavné, svadobné, rozličné, pohrebné), Väzenské štvorročie (duchovné piesne, po nemecky)
Ján Filický – Miešané epigramy (kritika nešvárov spoločnosti i jednotlivcov, najostrejšie na mníchov a pápeža), Posmeškárovi (prvá známa básnická obrana Slovanov)
Vavrinec Benedikt z Nedožier (profesor na Karlovej univerzite) – Gramatika česká (rozdiely medzi slovenčinou a češtinou i moravským nárečím), Žalmové někteří v písně české na spúsob veršú latinských (parafrázy na biblické žalmy)
Jakub Jacobeus (kňaz v Prahe, neskôr pôsobil v Prešove, básne po latinsky, kázne po česky) – Blúznivé sny vo voľnom čase, Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (adaptácia českej básne)

Veršovaná epika – časová
- historické piesne, objavili sa neskôr u Kollára v Národných spievankách – oddiel Spevy historicky pamätné
Štefan Komodický – O Jágri
Martin Bošňák – Píseň o zámku Muránském
Matúš Roškovec: Zpustošenie uherskej země pod Turky
Poloľudové: Píseň o Sigetském zámku, Písně o některých zámkoch: Modrom Kameni, Divíne a Zvolene, Píseň o Nových Zámkoch, O Tompierovi, Myjava a kozáci, Píseň o bídné uherské krajine

Ľúbostná
8 ľúbostných renesančných básní – Fanchaliovský kódex, v domácom jazyku
Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisára dcére (Mihál Siládi a Václav Hadmáži) – rytierska veršovaná romanca
Lyrika duchovná
- vznik je spätý s reformáciou, parafrázovanie biblických textov, veršové texty pre náboženské úkony, vyjadrenie ľudskej individuality

Ján Silván (žil na Morave aj v Domažliciach, na sklonku života sa priklonil ku katolicizmu) – Písně nové na 7 žalmú kajících i jiné žalmy (40 básní), autobiografická pieseň Z hlubokosti volám k tobě
Eliáš Láni (zachovalo sa iba 10 piesní, je expresívnejší ako Silván, dvojitá tvár človeka: večne hrešiaci a večne sa kajúci, aj Boh je milostivý i trestajúci – ambivalentnosť)

Dráma
- úzke kultúrne vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi v rámci šíriacej sa reformácie, súvisí s rozvojom protestantského školstva – L. Stockel: Historia von Susanna

Pavel Kyrmezer (pôsobil v Strážnici a Uherskom Brode) – Komedie česká o bohatci a Lazarovi (podľa Lukášovho evanjelia), Komedie nová o vdově (11-slabičný verš, spor medzi bohatstvom a chudobou), Komedie o Tobiášovi (kazateľské exemplum), usiloval sa o zjednotenie Jednoty bratrskej s lutherskou cirkvou
Juraj Tesák Mošovský – Knížka o pravém a upřímném přátelství, O lakomství (česky aj latinsky, pestoval len príležitostnú poéziu), Komedie Ruth (rozvláčne rozvedený biblický príbeh o vdove, ktorú si vezme bohabojný, zámožný a obstarožný mešťan)

Ďalší autori: Izák Caban, Eliáš Ladiver ml., Ján Rezik, Juraj Láni


KONFESIONÁLNA A JAZYKOVÁ DIFERENCIÁCIA V BAROKU
- 1663 – Turci dobyli Nové Zámky – spustošili západné Slovensko
- 1699 – uzavretie mieru s Turkami v Sriemskych Karloviciach
- protihabsburské povstania: Štefan Bočkay, Gabriel Bethlen, Juraj I. Rákoczi, Imrich Tokoly, František II. Rákoczi
- reformné hnutie: augsburské a helvétske (kalvínske) – skôr medzi Maďarmi; vplyv na rozvoj školstva a humanisticky renesančnej vzdelanosti, ktorá podporila latinskú básnickú tvorbu, vzťah s nemeckou reformáciou a českou kultúrou, reformácia vyslovila zásadu, že ako jazyk náboženského kultu sa má používať národný jazyk
- 1635 – aktivita Petra Pázmánya – vznik Trnavskej univerzity (základom bolo jezuitské kolégium)
- 1660 – jezuitská univerzita v Košiciach
- katolíci prijali za svoj jazyk kultúrnu slovenčinu so západoslovenskými prvkami
- manierizmus ako fáza neskorej renesancie, vychádzal z filozofie novostoicizmu, krízových pocitov – strašný, nevyspytateľný Boh – človek vykoľajený zo životných istôt
- po szatmárskom mieri 1711 sa uzavrelo storočie protihabsburských bojov
- kníhtlač, feudálna cenzúra
- literárna produkcia oficiálna a neoficiálna (rukopisná, zväčša poloľudová)

Poézia
- náboženská, vo forme piesne, uložená v kancionáloch
evanjelická
Daniel Pribiš – Písně duchovní (116, zväčša anonymné, niektoré od Fraštackého, Silvána, Lániho), slovakizovaný jazyk
Juraj Tranovský (narodil sa v Těšíne, pôsobil v Čechách, pred náboženským prenasledovaním sa uchýlil na Slovensko – Lipt.