Náboženské hnutia zapôsobili motivicky a tematicky na literatúru (kult Panny Márie ako poníženej a trpiacej matky, kult Krista ako dieťaťa a mučeného i bolesť znášajúceho človeka, kult eucharistie – Kristovho tela a krvi a kult sv. Kataríny a sv. Doroty ako bojovníčok proti svetskej nespravodlivosti a násiliu). Husitské myšlienky šírili slovenskí absolventi pražskej univerzity a husitské a bratrícke vojská. Husitské a bratrícke vojská zohrali ako bojovníci proti bohatému nemeckému meštianstvu významnú úlohu pri poslovenčovaní miest, a tým vytvárali lepšie podmienky pre vývin slovenskej národnosti, kultúry a literatúry. V 14. a najmä 15. storočí nastáva laicizácia (zosvetšťovanie) kultúry, vzdelania a literatúry. Do Uhorska prenikajú myšlienky humanizmu a renesancie, neuplatnili sa však ešte výrazne, lebo meštianstvo ako nositeľ tohto myslenia bolo ešte slabo vyvinuté. Humanizmus a renesanciu uvádzal do Uhorska kráľ Matej Korvín. Orientoval sa na Taliansko, oženil sa s Taliankou (Beatrice z Neapola), na dvor povolal významných predstaviteľov talianskeho humanizmu (historik Antonio Bonfini a bibliotekár Martius Galeotti). Bratislavská univerzita bola založená v r. 1465, ale otvorená až v r. 1467. Prednášala sa na nej teológia, filozofia a prírodné vedy. Prvým kancelárom sa stal jej organizátor Ján Vitéz. Humanizmus a renesancia podnietili vznik a rozkvet učených spoločností, škôl, biblioték, záujem o antickú literatúru. Myšlienkový a umelecký charakter stredovekej literatúry
V posledných storočiach Rímskej ríše a po jej rozdelení na Západorímsku (latinskú) a Východorímsku (grécku, byzantskú) nastal úpadok antickej literatúry. V európskych literatúrach boli obľúbené poviedky, ktoré tematicky čerpali z antiky – najmä z Homéra, Platóna, Herodota, Ovidia, Petronia. Významnú úlohu zohrala aj antická grécka a rímska bájka. Antické literatúry neskôr začala vytláčať grécka a latinská kresťanská literatúra.
Na prahu gréckej kresťanskej literatúry stojí Nový zákon a apologetika kresťanského učenia. Latinská kresťanská literatúra sa začína apologetikou a pokračuje teologickou filozofiou v 4. storočí, cirkevnou históriou v 5. storočí, neskôr sa pestuje hymnická poézia – v tomto období pripravil Hieronymus preklad biblie do latinčiny (vulgata). Starý zákon predstavuje súbor rozmanitých textov hebrejskej literatúry, najmä starovekých a židovských mýtov, povestí, dejín, zákonov, náboženských predpisov a lyriky. Nový zákon pozostáva zo štyroch evanjelií (Matúšovo, Markovo, Lukášovo a Jánovo), Skutkov apoštolských, epištol a Zjavenia sv. Jána (Apokalypsa). Stredoveký kultúrny a literárny život formovalo kresťanstvo, neskorá antika a domáce tradície. Nositeľkou kultúry bola cirkev.