Duchovenstvo malo v rukách vzdelanie a školstvo. Pre cirkevné potreby sa pestovala i literatúra a veda. V kláštoroch sa prepisovali cirkevné diela, ale odpisovali sa i spisy antických básnikov, filozofov. V školách sa adaptovalo antické vzdelanie a vedné odbory. V 6. storočí sa vyučovací systém ustálil na siedmich slobodných umeniach: gramatika, dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, muzika, astronómia. Keď v 12. stor. vznikali univerzity, slobodné umenia sa prednášali na nižších (artistických) fakultách. Na vyšších fakultách sa študovala teológia, medicína a právo. Popri gréckom a latinskom jazyku sa začali postupne uplatňovať domáce jazyky. Literatúra sa obsahovo i žánrovo diferencovala a postupne sa zdôrazňovali odlišné záujmy a umelecký vkus jednotlivých spoločenských vrstiev. Ústna slovesnosť sa pomaly obmedzovala na ľudové dedinské a mestské vrstvy. Kresťanstvo určovalo svetonázor človeka (vieru, morálku, myslenie), ale aj názory na umenie. V stredovekom myslení zohrala veľkú úlohu predstava o nemenlivosti. Nemenný je spol. poriadok, rozdelenie spoločnosti na 3 stavy (duchovní, páni a poddaní), životné pravdy, estet. princípy i umelecké postupy a prostriedky. Myslenie a estetiku silne zasiahla náboženská transcendentálnosť (nadzmyslovosť) – viera vo vyšší, božský, večný, nadpozemský svet. Ľudský, pominuteľný, pozemský svet je iba jeho odrazom a symbolom. Skutočnými hodnotami teda sú metafyzické, náboženské hodnoty. Na zobrazovanie pozemského sveta a života slúžili zvláštne umelecké postupy, najmä obraznosť, symbolika a alegória (ustálené obrazy a symboly – čísla 3, 7, 9, zvieratá – baránok, holubica, líška, farby – biela, červená, zelená, kvety – ruža, ľalia). Stredoveké literárne diela mali mnohovýznamový význam, cirkevní spisovatelia vykladali biblické obrazy paralelne vo význame doslovnom (historickom), tropologickom (prenesenom mravnom), alegorickom (dotýkajúcom sa cirkvi) a anagogickom (vzťahujúcom sa k druhému svetu).
Na umenie od 13. storočia zapôsobila kresťanská mystika, rozvinula sa obraznosť a emocionálnosť v tematike lásky k bohu a Kristovi, v kulte svätcov a Panny Márie. Zvláštna metóda umeleckého zobrazovania osôb a predmetov – idealizované typizovanie. Idealizovaný typ mal tradičné prívlastky, konštantné vlastnosti (svätec a mučeník). Uplatňovala sa komparácia a hyperbolická gradácia.