útvary - básne v próze ¦
+---------------------------------------------------------------------+
- nie veľký smútok, zvýraznenie individualizmu (vnútorné problémy, zaangažovanie)
- mladé pokolenie chcelo aktivizovať vlastné sily v záujme zlepšenia sociálnych a kultúrnych pomerov
- zárodky voľného veršu

Svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica (1898 – 1914) – vydávala Vansová, , Prúdy (1909 – 1914), Slovenské pohľady, v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže.
Tvorili poéziu, v ktorej jazyk bol pestovanejší, kultivovanejší, vychádzali z francúzskej moderny, ale brali do úvahy aj našich klasikov. Bola to poézia národného a sociálneho vzdoru. Slovenská literárna moderna si dala za cieľ prehĺbenie umeleckej funkcie slovesnej tvorby. V úsilí o obohatenie výrazových prostriedkov sa vyrovnávala s európskym romantizmom. Sledovala však aj súveké moderné smery, najmä symbolizmus a impresionizmus. Slovenskí symbolisti a impresionisti písali (ťažisko celej moderny) lyriku a v krátkych veršovaných formách piesňového alebo melodického charakteru - sonety, básnické pásma, snažili sa o nový pohľad na človeka, používali nový slovník, novú obraznosť. Spisovatelia vystupovali proti meštiackemu spôsobu života, kritizovali morálku a ideológiu. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabiku (daktyl). Len niektorí predstavitelia moderny písali poviedky, novely a romány realistickej poetiky. Väčšina z nich používala i v próze básnické prostriedky- básne v próze, takže sa už na zač 20.st vyskytol u nás určitý typ lyrizovanej prózy.
Tvorivé zdroje:
• Slovenská romantická literatúra: Janko Kráľ, Sládkovič, Botto - hrdina je osamotený (v popredí), ťažko nachádza východisko v súčastnom svete, túži po slobode.
• Európsky romantizmus - Byron, Puškin, Lermontov, Heine, Sheley, Petofi
• Francúzsky symbolisti: (Baudelaire, Rimbaud, Appolinaire a Verlaine), nemecká národná poézia, rumunská (Eminescu), ruská - konštruktivizmus (Blok) poetizmus z Čiech.

Ivan Krasko (1876 – 1958) je hlavným predstaviteľom Slov. literárnej moderny. Vlastným menom Ján Botto, pochádzal z roľníckej rodiny. Pracoval v spolku Detvan. V jeho tvorbe prevažoval vzťah k Hviezdoslavovi - ľudová poézia. Prvé verše (uverejňoval pod menom Janko Cigáň, Vajanský mu navrhol pseudonym Krasko) -reakcia na sociálny a národnostný útlak a napísal ich v duchu Hviezdoslavovej poetiky.
Po maturite opúšťa domov a ide študovať do cudziny chémiu a odchádza pracovať do Čiech. Ako prekladateľ zaujímal o tvorbu rumunského spisovateľa M. Eminesca (1850 – 1889). Napísal len dve básnické zbierky, ale utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Básne písal aby sa vyrovnal s problémami, ktoré trápia jeho myseľ, báseň vznikla z konkr zážitku známeho len jemu
# zbierka Nox et solitudo (Noc a samota) - 1. z dvoch zbierok, ktoré napísal
- veľký ohlas vo verejnosti a kritike. Došlo k výraznému odklonu od tradicionalizmu. Na prvom mieste boli prídavné mená pred podstatnými menami a slovesami.