- základy pre novú poéziu, na rozdiel od starších básnikov vyslovil svoj vzťah ku skutočnosti cez vlastnú osobu dušu (hrdina je stotožnený s jeho osobnosťou). Vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka.
- najnápadnejším jej znakom je hlboký smútok a veľa prírodných motívov. Príčiny Kraskovho smútku boli chorľavosť, práca ďaleko od domu, rodinný život.
- Filozofické úvahové verše, ľúbostná poézia s neromantickým osobným smútkom. Báseň tvorí vždy celok, ktorý sa podriaďujú epické a dramatické prvky, situácie lyrického subjektu. Folklórny piesňový postup -melodickosť, jednoduchosť až jednotvárnosť aj vo výbere lexiky (opakovanie, význ. synonymia).
Lyrický hrdina (jeho psychický stav) sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii. Vynára sa v nich spomienka na rodný kraj, matku (Vesper dominicae = Nedeľný večer. Neustále prežíva prírodné deje (Topole, Zmráka sa), zamýšľal sa nad zmyslom ľudského života (Quia pulvis sum =Pretože som prach) a patrí sem i ľúbostný cit (Plachý rekord). V tejto zbierke zaujíma dôležité miesto báseň Jehovah. - vzýva boha a privoláva na vlastný národ pomstu, vystupuje proti pasivite v predvojnovom slovenskom živote. # zbierka Verše - 27 básní, - Básnik si uvedomuje nevyhnutnosť dostať sa zo zajatia smútku. Prekonáva pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti - odhodlaný bojovať- (Život). Zbierku venoval ju snúbenici - prebieha zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz. Na jednej strane je ľútosť za dávnymi láskami a pocit akého si vyrovnania, na druhej je neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti.
Zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti: z impresionizmu - zmysel pre vyjadrovanie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov. Krasko zmenil vetnú stavbu verša, používal prirodzený slovosled. Opúšťa 4-veršovú strofu, využíva formu sonetu.
Motivicky sa presadila intímna lyrika a ani v tejto zbierke neporušil „kompozičnú“ uzavretosť básnického sonetu. Rozšíril svoje lyrické motívy o alegóriu (démon, pustovník, otrok, čierny hosť).
Obsahuje však viac významových tém ako predošlá. Rozširujúcimi motívmi rozšíril svoj pohľad na spoločenskú problematiku. Zamýšľa sa nad svojím miestom vo svete (Ja; Noc) a uvedomuje si nadosobné hodnoty života, jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej a sociálnej povahy- zbierka je rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých - za rodinu za národ. Prejavilo sa to v básňach ako sú Otcova roľa, Baníci a List slečne Ľ. G.