Zvuky zneli krásne a nádherne, ako hudba na vavrínoch. Hovor ľudí čiastočne prenikal cez komorný koncert tejto skvelej a jedinečnej príležitosti. Práve vystupujeme po schodoch na tribúnu, potom ako nás k tomu panstvo, predstavujúce múdrosť nášho sveta, vyzvalo. Minuloročný nositeľ ku nám pristupuje a odovzdáva nám ju. Toľko vytúženú, toľko obdivovanú, toľko vysnívanú. Nobelovu cenu za Fyziku. Ruky sa mi roztriasli šťastím. Noviny nás označujú ako nádej ľudstva, géniov najväčších rozmerov, tvorcov budúcnosti, ako ďalší významný krok vpred. Len ropné krajiny sa nevyjadrujú. Ani sa im však nečudujem. Znamená to pre ne krach.
Z krásneho sna sa vytŕham len ťažko. Uvedomujem si, že som doma vo svojej pracovni a prst mi visí vo vzduchu nad klávesom Enter. Stačí ho iba stlačiť a pokus prebehne po jubilejný tisíci krát. V laboratóriu technicky tak vybavenom, že by mi ho nezávideli ani domorodci v Afrike, vykonávam si svoju prácu na úrovni atómu a v kvalite SAV. Pri predstave, že by sme s naším objavom naozaj vyšli na povrch sveta, tak tú Nobelovu cenu by nám asi naozaj udelili. Ľudstvo by získalo nevyčerpateľný zdroj energie, klasická fyzika by bola postavená hore nohami, nastal by prevrat v chápaní sveta ako takého. Skutočne zvažujeme možnosť či máme, či nemáme predostrieť svetu pravdu. To som však netušil, že na impulz ktorý vydá PC po stlačení klávesu Enter nečaká len moje malé, šikovné zariadenie ale aj nálož s elektronickou rozbuškou, skrytá v skrini s náhradnými dielcami, ktorá mala zničiť náš vynález a možno aj mňa. Na moje veľké šťastie, o ktorom som vtedy nevedel, a smolu finančných magnátov, ktorý si moje spracovanie objednali, mi zazvonil mobilný telefón. - yeés ? – zaznela moja klasická otázka.
- ahoj miláčik, že si nezabudol ? – spýtal sa ženský hlas na druhej strane.
- ahoj zlatko, samozrejme, že nie. Už som na ceste – zaklamal som až sa hory zazelenali.
- to som rada, lebo už si tu mal byť ! Pápá.. – vypočul som si šokujúcu správu.
- ahoj. – odvetil som.
Okamžite som všetko nechal tak a utekal sa po prezliekať a ustrojiť. PC som vypol, stroje tiež, zamkol za sebou, nasadol do auta a uháňal na dohodnuté miesto. Totiž dnes máme výročie zoznámenia a máme sa stretnúť, na tom istom mieste a dať si to krásne prvé rande znovu. A aj to tak vychádza. Vtedy mi tiež zavolala, a tiež som meškal. Takže všetko je OK. Inak bývame spolu, myslíme spolu, skúmame spolu, spíme spolu, vlastne všetko robíme spolu. A sme spolu šťastný.