Opäť som zazrel pred očami tú sálu o ktorej sa mi snívalo keď som chcel spustiť pokus po tisíci krát a keď mi potom Daniela zavolala. Opäť tam stojím s ňou a všetko sa to deje na novo. Po celom ceremoniáli odovzdania Nobelovej ceny sme boli požiadaný o oficiálne vysvetlenie princípu nášho zariadenia.
Tak som začal.:
„Dobrý večer dámy a páni!
Ako iste viete boli sme istý čas zajatcami najbohatšej a najvyspelejšej krajiny sveta. Noc predtým ako sa nám podarilo uniknúť, som prišiel na myšlienku ako sa vyslobodiť z vezenia, na fyzikálnom princípe nášho objavu. Aby som to objasnil. Náš objav funguje na princípe indukovanej energie. Pretože neexistuje zmena jedného druhu energie na iný druh energie ale je to zánik jedného druhu a vznik nového druhu energie. Preto ani hmota nieje viazaná klasickým spôsobom ako nám je predkladané. Stačí priviesť prúd do zariadenia a zmeniť ho na energiu tepelnú. Celý náš svet funguje na princípe myšlienok. To znamená, že to čo vidíme je len zhmotnená predstava našej mysle. Nepodarilo sa nám prirodzenou cestou dosiahnuť takéhoto stupňa ovládania hmoty, preto sme vyvinuli zariadenie ktoré je schopné vytvoriť myšlienku. Táto myšlienka potom stačí na indukciu neúmerného množstva energie, ktorého množstvo je zapísané v danej myšlienke. V podstate by sa dalo povedať, že netreba ani aktivačnú energiu. Je to pravda. Vtedy by ale nastal rozklad hmoty a každý by sa odtrhol do svojho sveta. Tento jav sme využili k nášmu úteku. Preto každý čo tam bol videl to čo chcel a mal vidieť. Podľa vlastného myslenia a svedomia. Indukčný efekt sa preto teraz využíva na udržanie formy systému, vlastne je to nábeh na klasické fyzikálne zákony platné v tomto svete a preto nedôjde k rozpadu systému a život ako taký zostane po hromade. A predpokladám, že každý chce žiť. Udržať svet ako sústavu v celosti je dôležité, lebo existujú jedinci a aj organizácie ktoré by toho hneď využili na vojenské, prípadne na teroristické účely. Preto teraz každé zariadenie je strážené a každá súčiastka vyrábaná pod prísnym dohľadom armády. Máme v rukách našu budúcnosť v ktorej bude veľmi dôležité naučiť sa žiť s čistými myšlienkami a svedomím, aby sa naše zariadenie mohlo používať po celom svete a bez obmedzení...“ Živý obraz sa mi začal zlievať pred očami a priestor sa začal naspäť pretvárať do pôvodnej podoby. Znovu sa nachádzam vo výskumnom centre. Daniela sedí vedľa mňa na zemi tak isto ako aj ja. Pozreli sme sa na seba a hneď mi bolo jasné, že teraz presne už chápe čo sa tu skutočne udialo. Boli sme obaja v jednej z možných dimenzií našej budúcnosti. Už viem, že jej je teraz všetko jasné.