Po dvoch dňoch sme jednu bedňu načali, a otvorili konzervu.
Neveril som vlastným očiam, perfektné sardinky výbornej kvality začali rozvoniavať aj v tom strašnom smrade. Najedli sme sa do sýtosti. Na ďalší deň sme si chceli otvoriť ďalšiu konzervu ale už zo spodnejšieho radu načatej bedne. Aké však bolo naše prekvapenie keď sme objavili v konzerve bieli prášok. Chemickou analýzou z dostupných prostriedkov sme zistili, že sa asi jedná o drogu zatiaľ neznámeho zloženia. Viac nás však trápil hlad lebo už sme museli načať aj ďalšiu bedňu. Som zvedavý ako sa z tohto dostaneme – spytoval som sa sám seba veľakrát. Náhoda nám však pomohla. V Koncovom prístave už čakala na loď protidrogová jednotka. To bola paráda tri dni im vysvetľovať, že kto sme a čo sme tam robili. Doklady sme nemali. Našťastie zachránila nás Slovenská ambasáda. Po ďalšom týždňovom pobyte v domácej vyšetrovacej väzbe sme sa konečne smeli vrátiť domov. A to bol ďalší problém. Domček už nebol. Dozvedeli sme sa, že druhú polovicu domčeka nám zničili teroristi z blízkeho východu od hnevu, lebo nás nenašli živých. Vlastne oni nás nenašli vôbec. Úlohu mali jasnú. Buď nás dovedú živých, alebo sa nemusia ani vracať späť. Každý jeden spáchal v cele samovraždu. Stopa k najhľadanejšiemu zločincovi sveta tak zostala zahalená. Neboli sme ani dvadsaťštyri hodín v novom podnájme a opäť nás prepadli. Tento krát však novinári. Najprv sme sa s Danielou dohodli, že budeme o všetkom mlčať a výskum dotiahneme do konca takým spôsobom aby sa nikto nikdy nedozvedel o možnej deštrukcii hmoty a času. Ale osud to chcel zrejme inak. Momentálne stojíme s Danielou vo veľkej sále. Zvuky znejú krásne a nádherne, ako hudba na vavrínoch. Hovor ľudí čiastočne preniká cez komorný koncert tejto skvelej a jedinečnej príležitosti. Práve vystupujeme po schodoch na tribúnu, potom ako nás k tomu panstvo, predstavujúce múdrosť nášho sveta, vyzvalo. Minuloročný nositeľ ku nám pristupuje a odovzdáva nám ju. Toľko vytúženú, toľko obdivovanú, toľko vysnívanú. Nobelovu cenu za Fyziku. Ruky sa mi roztriasli šťastím. Noviny nás označujú ako nádej ľudstva, géniov najväčších rozmerov, tvorcov budúcnosti, ako ďalší významný krok vpred. S Danielou sme už veľmi dobre vedeli čo bude nasledovať. Po celom ceremoniáli odovzdania Nobelovej ceny sme boli požiadaný o oficiálne vysvetlenie princípu nášho zariadenia. Žmurkol som na Danielu a začal rozprávať.:
„Dobrý večer dámy a páni!
Ako iste viete boli sme istý čas zajatcami najbohatšej a najvyspelejšej krajiny sveta. Noc predtým ako sa nám podarilo uniknúť, som prišiel na myšlienku ako sa vyslobodiť z vezenia, na fyzikálnom princípe nášho objavu.