Chcem sa vám ospravedlniť za spôsob akým vás dopravujeme do našej veľkej a mocnej zeme. Ale inak to nešlo. Jednoducho vás potrebujeme.
- predpokladám, že doma o nás nič nevedia? – spýtal som sa.
- nie nevedia – odpovedal prezident.
- načo sme vám ?
- správna otázka. Vidím, že ste dobrý chlap. Načo sme vám ? – zopakoval si otázku sám pre seba, a slovo „sme“ zvýraznil. Vidieť, že nieste sebec. Priateľka musí byť s vami spokojná.
- veľmi – odpovedala Daniela.
- Dáme vám – opäť prehovoril prezident – čokoľvek budete chcieť. Finančné prostriedky na výskum budete mať neobmedzené, dostanete krásnu vilu na bývanie hlboko v horách. Do práce vás odvezieme, s práce dovezieme. Pracovnú dobu máte ľubovolnú. Všetky životné náklady vám budú preplatené, a keď hovorím všetky, tak všetky. Neminiete ani dolár. Na oplátku chceme iba jednu, jedinú vec.
- a to ? – spýtal som sa aj keď na deväťdesiatdeväť percent som vedel čo chce povedať.
- vašu spoluprácu na vašom projekte!
- a preto ste nás museli dať uniesť? Boli by sme prišli aj sami.
- vy by ste neboli dobrovoľne opustili rodné Slovensko. Zostal som zarazený, lebo to bola pravda. Zo Slovenska by sme neboli odišli dobrovoľne. Mali nás naštudovaných na výbornú. Potom prezident pokračoval.
- Dám vám na rozmyslenie čas do pristátia. Keď lietadlo pristane chcem počuť odpoveď. Ak odmietnete, zaplatíte náklady na vašu dopravu. Keďže toľko peňazí nemáte, tak si to pekne odpracujete. V tábore smrti, vy pán vedec, prezident si povzdychol a pokračoval, a vaša priateľka vo vykričaných domoch poslúži mužom. Verte, že pôjde na odbyt. Zovrela mi krv v žilách. Daniela to zbadala a chytila ma za zatvorenú päsť. Ochranca a veľký „vlastenec“ Drak sa zašklebil: - len kľud mladý. A siahol smerom k puzdru so zbraňou.
- takže raj alebo smrť ?! - dôrazne povedal prezident a odišiel.
Len čo zatvoril dvere ozvalo sa z palubného mikrofónu: „o päť minút pristaneme, prosíme cestujúcich aby sa pripútali.“ Takže moc času na rozmýšľanie nemáme. Berieme ten ich raj a naše peklo. To mi bolo hneď jasné. Pre istotu som však pozrel na Danielu. Plne so mnou súhlasila, ako vždy. Pripásali sme sa. Lietadlo začalo pristávať. Keď sme vystupovali z lietadla, padli mi oka krásne hory vôkol nás. Podľa veľkosti letiska som usudzoval, že sme na medzinárodnom letisku. Mýlil som sa. Skupina piatich vojakov špeciálnej jednotky, zrejme x-force nás už očakávala. Čítal som o nich štúdiu, vraj majú lepší výcvik ako cudzinecká légia. Naše rozhodnutie som oznámil prezidentovi ešte pred vystúpením.