Karikatúra

Bol to typický letný deň. Slnečný, azda až príliš teplý. Ja som sa doma príšerne nudila a tak som sa rozhodla, že vyrazím do ulíc. Rýchlo som vhupla do svojich obľúbených džínsov a mohla som vyraziť. Najprv som zamierila do mojej obľúbenej obuvi, kde si zásadne kupujem topánky. Príjemne ma prekvapili ďalšími perfektnými zľavami. Znova som si osvojila pocit, že nie všetko, čo chceme dostaneme. Potom som sa rozhodla, že sa pôjdem osviežiť do neďalekej zmrzlinárne. Ako som tak kráčala, premýšľala som, akú zmrzlinu si dám, keď vtom som ju uvidela. Stála na rohu pri banke a hrabala sa vo svojej kabelke. Niečo hľadala. To ma však nezaujalo až tak, ako jej výzor, ktorý mi vyrážal dych. Bola nízka a zvráskavená ako hroch oblepený pneumatikami sadla. Jej riedke, mastné vlasy boli už toľkokrát prefarbované, že sa vôbec nedala bezpečne určite ich pôvodná farba, dokonca ani približný odtieň. Vyzerali, akoby si ich pravidelne umývala v naftalíne. Tvár mala, napuchnutú, veľkú ako trojmetrový snehuliak, pokrytú zvráskavenou kožou, ktorá pripomínala kožu storočnej babky. Oči nesúmerne uložené, zdalo sa mi, že má jedno väčšie a druhé menšie. Ich farba sa tiež nedala riadne definovať, snáď niečo medzi hnedou, šedou a čiernou. Krivé, mäsité ústa položené nad dvojitou bradou, akoby boli len nakreslené – pripomínali krivú úsečku, ktorá sa nepodarilo žiakovi tretej triedy. Nos afrického typu mala mierne zahnutý a narazený, červený ako paprika. Trocha mi pripomínal nos, aký má divá sviňa – teda riadny nabúraný rypák. Keď sa len mierne usmiala, myslela som, že odpadnem. Vycerila totiž také veľké, krivé, žlté zuby, že v tej chvíli ju nebolo od veci zrovnávať s nazúreným dvadsať ročným buldogom, ktorého žlté odporné zuby by sa najradšej zahryzli do niečiej zadnice. Spod nepekných vlasoch jej vytŕčali uši veľké ako lopúchy za naším domom pri hnojisku. Iste jej slúžili ako spoľahlivé hliadkovacie radary. Musela počuť naozaj všetko. Krk mala krátky, nie veľmi obratný a tiež značne obrastený sadlom. Ruky aj nohy mala neprimerane tučné a chlpaté oproti zvyšku tela. Na sebe mala starú sukňu, do ktorej by som sa zmestila ja aj s celou našou famíliou, staré vyprašivené tričko a topánky na nízkych opätkoch, ktoré sa pod jej váhou rozchádzali. Bola veľmi nervózna, to, čo hľadala očividne nemohla nájsť a to ju privádzalo do zúrivosti – ja som sa však skvelo bavila. Zakaždým, keď naštvane prevrátila očami, išla som puknúť od smiechu.

Kto by si myslel, že mala príjemný a zvonivý hlas, ten by sa riadne zmýlil! Keď pozdravila muža, čo rezko prešiel okolo nej, znelo to ako škripot zle naolejovaných dvier v nejakom starom rozpadajúcom sa zámku. Asi po polhodine únavného prehľadávania malej, takmer zodratej kabelky, víťazoslávne vytiahla na svetlo sveta niečo, čo vyzeralo ako veľká, nepálená tehla. Veľmi ma prekvapilo, že niečo také veľké nemohla nájsť. A aké zábavné bolo moje zistenie, že to nie je tehla ale jej mobil, z ktorého sa snažila niekomu dovolať. Podľa jej nazúreného výzoru a ešte viac vykrivených úst som správne uhádla, že sa jej to nedarí. Tlstými, hrubými prstami zlostne mlátil do malých tlačidiel telefónu. Hoci bol obrovský a vážne pripomínal skôr tehlu, v jej ručiskách sa takmer úplne strácal a vôbec som sa nedivila, že jej tlsté prsty znemožňujú akúkoľvek manipuláciu s ním. Svoje zábavné vystúpenie, na ktorom som sa skvelo bavila, ukončila tým, že mobil rázne vhodila do kabelky a rozhliadla sa. Najprv naľavo, potom napravo...A potom jej vražedný pohľad spočinul na mne. Stŕpla som od hrôzy. Nespokojne zdvihla hlavu a opovržlivo si ma premerala. Čakala som, že sa na mňa vyrúti, ona sa však pritom otočila a pohla sa, pričom hlaso zafučala a na čele sa jej ihneď vyrazili kvapôčky potu. Hnala svoje tlsté telo rýchlo preč – asi sa ponáhľala na autobus, to už neviem, pretože som sa radšej pobrala ďalej. Medzitým som už úplne zabudla, akú zmrzlinu som si to chcela objednať a tak som musela zapremýšľať znova. Lenže nech som robila čokoľvek, v hlave som mala stále tú príšerne tlstú a absolútne nesympatickú ženskú, ktorá by ma bola zvalcovala ako varný palec, kebyže sa na mňa vyrúti. V ten deň som sa skvelo prešla po meste a objavila som pár skvelých akcií. Ale aj tak pre mňa bol najlepší zážitok stretnutie, hoci len na diaľku, s tou „krásavicou“. Nech žijú obézni ľudia!.