Charakteristika literárnej postavy (charakteristika)

V polovici 19. storočia vznikol nový literárny smer realizmus. Autori – realisti analyzujú spoločnosť, zaujímajú k realite spoločenského sveta ostrý hodnotiaci postoj, konfrontáciou s morálnymi či sociálnymi ideálmi ukazujú, prečo je v reálnom spoločenskom živote toľko falošného, pokriveného, amorálneho. Medzi typických hrdinov v typických okolnostiach patria postavy ako Nana z románu Emila Zolu, Sofia Semionovna Marmeladovová (Soňa) a Avdotia Romanovna (Duňa) z Dostojevského románu Zločin a trest a Guľôčka z románu od Maupassanta. Všetky tieto postavy majú spoločnú túžbu po bohatstve a spoločenskom postavení.
Nana a Soňa boli obe krásne prostitútky. Nana mala mimoriadne telesné prednosti, spája sa v nej krásna žena a nespútané mladé osemnásťročné dievča. Soňa mala krásne belasé oči, jej výraz tváre bol dobrý a prostoduchý, človeka mimovoľne priťahovala. Navyše vyzerala veľmi mlado na osemnásť rokov, skoro ako dieťa. Obe patrili medzi najkrajšie ženské postavy v realistickej literatúre. No v týchto dvoch postavách je zásadný rozdiel. Obe síce pochádzali z rodín, v ktorých mali životné podmienky veľmi ťažké, ale každá bola inej povahy a inak zareagovala na to, čo jej život priniesol. Nana pochádzala z rodiny, kde sa jej dostávalo najviac výprasku, a preto čo najviac času trávila mimo nej. Svojím spôsobom sa chcela pomstiť svetu, z ktorého vyšla. Soňa pochádzala z rodiny, kde otec bol pijan, matka zomrela na TBC a o jej súrodencov sa starala macocha. Soňa milovala deti a keď už nemali do úst čo vložiť, podvolila sa a rozhodla sa obetovať pre blaho iných. Málokto, kto o sebe vyhlasuje, že je obetavý, bol by schopný takej veľkej obety. Nana mala vlastného syna, ktorého aj zanedbávala, no v určitom okamihu dokázala prejaviť veľkú lásku. Väčšinu peňazí, ktoré prostitúciou zarobila, venovala dieťaťu. Ale nedala mu to najdôležitejšie, svoju prítomnosť, o syna sa starala jeho teta. Nana okúzlila každého muža tak, že bol schopný dať i posledný halier za to, aby mohol byť na chvíľu po jej boku. Kedže mala od svojich milencov čokoľvek, na čo si len spomenula, so všetkými zametala a opovrhovala nimi za ich nemravnosť a chlípnosť. Keď sa zamilovala, nemala šťastie. Jej milenec, ktorého naozaj milovala, jej zobral peniaze a ona musela začať odznova medzi tou najväčšou spodinou. Napokon poprosila o odpustenie muža, ktorý ju skutočne miloval, no Nana sa po predchádzajúcej skúsenosti veľmi zmenila.

Jednu chvíľu bola k nemu veľmi milá a nežná a vzápätí sa stala veľmi hrubou a nešetrila nadávkami. Zničila každého, kto jej prišiel pod ruku. Robilo jej veľkú rozkoš ponižovať ostatných a pociťovala zadosťučinenie, pretože toto všetko mala byť pomsta za jej detstvo. Stala sa z nej veľká tyranka a jej túžba ponižovať bola stále väčšia. Toto je zásadný rozdiel medzi Nanou a Soňou. Soňa nedokázala nenávidieť, bola milá, skromná, slušná a s každým chcela dobre vychádzať. Bola plachá už od prírody. Mala strach z vystupovania pred viacerými ľuďmi, bola tichá a krotká, keď sa ocitla pri niekom z nižšej vrstvy. Bola prestrašená a čokoľvek ju dokázalo priviesť do pomykova. Soňa sa s ostatnými ľuďmi zbližovala pomalšie, ako ktokoľvek iný a evidentne sa podceňovala. Sama sa považovala za menejcennú a prejav úcty od niekoho „vznešenejšieho“ bol pre ňu nepríjemný a na ťarchu. Bola hlboko veriaca, jej duša bola bohatá na „posvätné city“. Jej dobrota hraničila s naivitou, pretože stále dúfala, že každý človek je v podstate dobrý. Nikdy ľudí neposudzovala podľa zamestnania, šiat, či postavenia, nepoznala predsudky. Keď Soňa prelomila škrupinu svojej hanblivosti a plachosti, bola schopná veľkej lásky a oddanosti. Napokon našla lásku u Raskoľnika a bola šťastná, zatiaľ čo Nana zomiera s obrovským trápením a výčitkami svedomia.
Guľôčka bola tiež prostitútka, ktorá sa od Nany a Soni odlišovala už aj postavou, podľa ktorej dostala aj svoju prezývku. Guľôčka si vytrpela veľmi veľa ponižovania od okolitého sveta, každý sa len pozeral na to, čo robí a nie na to, aká v skutočnosti je. Prostredie neoceňovalo jej krásny charakter a dobrú dušu. Ona ako „morálne nečistá“ jediná neváhala pomôcť v nešťastí iných. Svojím charakterom sa podobala Soni. Duňa nie je úplne typickou postavou realizmu, nebola prostitútka ako predchádzajúce postavy. Duňa bola neobyčajne pekná, bola vysokej postavy s peknými ženskými tvarmi. Mala gaštanovohnedé vlasy, h1boké a múdre oči čiernej farby. Neustále v nich blčali iskierky, boli živé a zároveň, v niektorých chvíľach, neobyčajne dobré. Krásna tvár mala bledú farbu. Nebola to však chorobne bledá farba, z jej tváre vyžarovala sviežosť a zdravie. Duňa mala veľmi zaujímavé pery. Ich farba bola jasnočervená, spodná pera trocha prečnievala vrchnú, čo jej dodávalo výraz určitého povýšenia a hrdosti. Veľmi jej pristal smiech, ktorý bol mladý, veselý a úprimný. Napriek tomu, že nebola oblečená do honosných panských šiat, dôstojne sa niesla. Jej skromné šaty ešte zvýrazňovali jej vnútornú vznešenosť, urodzenosť a hrdosť.

Jej vystupovanie bolo na úrovni, v spoločnosti sa správala slušne. Svoje city vedela kontrolovať. Bola rozvážna a situácie riešila s chladnou hlavou. Súcitila s chudobnými a bolo jej ľúto brata, s ktorým to bolo čoraz horšie. Dokázala sa obetovať zaňho i za iných. Najväčšia obeta, čo chcela Duňa spraviť, bol sobáš s Petrom Petrovičom Lužinom. Duňa si uvedomovala, že rodina Raskoľnikovovcov je veľmi chudobná a vedela, že reálne by ich mohol z biedy vytiahnuť Raskoľnikov, keď vyštuduje. To by však mohlo byť neskoro. Keď ju požiadal o ruku Lužin- bohatý muž, pochopila ako osud zobrať na seba úlohu tej, čo sa obetuje pre iných. Chcela svojím sobášom pomôcť rodine. Duňa bola schopná zahodiť celý svoj život v prospech svojej rodiny. Odhodlanie spraviť až takú obetu kontrastovalo s jej schopnosťou rozvážne uvažovať. Racionálne posúdila osobný prospech a zistila, že ako bohatá žena bude mať príležitosť byť uznávanou vznešenou pani. To bol vlastne pravý dôvod jej obety. Duňa bola tiež ambiciózna a cieľavedomá žena, ktorá nebola spokojná so svojou situáciou a bola rozhodnutá stať sa urodzenou pani. Nakoniec sa nestala takou vznešenou pani, ako si predstavovala. Stačilo, že ju tak vnímal jej manžel a že s ním bola šťastná.
Všetky spomenuté postavy podávajú verne celkový obraz svojej doby, ktorý je jednoznačne negatívny. Nie sú to vznešené mravné idey, čo ovládajú a určujú spoločenský život 19. storočia. Odhaľovaný je tu svet afér, intríg a škandálov, keď bohém je tu kráľom, kurtizána kráľovnou a peniaze najvyšším božstvom.