Rafael de Valentin bol mladý, chudobný človek, ktorý nedokázal odolať ani hazardným hrám, i keď stále prehrával a bol úplne na mizine. V jeho chudobe mu chcel pomôcť starožitník a daroval mu kus kože, ktorý mu splnil všetko, po čom túžil. V koži bol zakliaty život vlastníka. Rafael sa stal závislý, nemal pevný charakter. Postupne si uvedomil, že život má preňho oveľa väčšiu hodnotu, ako si myslel. Začal si vážiť život a uvedomoval si zničenie samého seba.
Julian Sorel bol mladý muž, syn chudobného majiteľa miestnej píly. Mal jemné, skoro ženské rysy a čierne vlasy. Priťahoval ženy a tým si získaval odpor miestnych mužov. Pohŕdal svojím otcom a bratmi, pretože oni pohŕdali ním. Nenávidel ich pre hrubosť a narážky na jeho nevýraznú osobu, ktorá nebola schopná tvrdo pracovať. Vynikal inteligenciou a ctižiadostivosťou. Vedel, čo chce a bol ochotný pre to urobiť všetko. Snažil sa preniknúť do vyššej spoločnosti, pretože sa odmietal zmieriť so svojou chudobou. Julien obdržal do vienka neobyčajnú bystrosť, múdrosť, duchaplnosť, chytrosť a schopnosť uplatniť svoje dobré postrehy. Nechcel sa zmieriť so svojim nízkym postavením, a preto si vyberal z dvoch ciest – červenej a čiernej. Červená cesta za slávou a kariérou v armáde podľa farby napoleonovských uniforiem a čierna cesta k výhodnému postaveniu kňaza podľa farby kňazského habitu. Keby sa nesnažil pokryteckou cestou dobyť vyššie spoločenské postavenie a dal by prednosť citom pred materializmom, možno by prežil úplne pokojný život.
Najviac zo všetkých hrdinov realizmu ma zaujali postavy Rastignac a Raskoľnikov, a preto im venujem väčšiu pozornosť.
Rastignac a Raskoľnikov pochádzali z vidieka, boli ctižiadostiví a chceli sa presadiť, prišli do veľkomesta, kde žili v zlých podmienkach v chudobných štvrtiach. Raskoľnikov študoval na univerzite a dokonca sa vo svojej teórii považoval za človeka výnimočného, ako bol napríklad Napoleon, ktorý mohol aj vraždiť bez toho, aby ho stihol trest. Je to do istej miery aj namyslenosť, no namyslenosť môžeme považovať za prehnanú ambicióznosť. Rastignac tiež študoval právo na univerzite a jeho vôľa presadiť sa bola značná. Obe osoby mali talent, pomocou ktorého mohli dosiahnuť úspech prirodzenou cestou, no napriek tomu siahli po iných prostriedkoch, či už po vražde, alebo získaní si srdca ženy z vyšších vrstiev.