Príhovor deviatakov

Vážený pedagogický zbor, vážená pani riaditeľka, personál školy!

Nastal okamih, ktorým si pripomeňme naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktoré bolo pre nás doposiaľ tým najkrajším.
Dnes, v túto významnú udalosť Vám chceme zo srdca poďakovať za to, že ste nás s láskou a trpezlivosťou viedli ročníkmi a pomáhali ste nám získať nové vedomosti. Od prvej chvíle vstupu našich detských nožičiek na prah tejto školy, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli oporou. Aj keď sme boli len vydesené malé deti v laviciach, vnímali sme všetko okolo nás, a preto Vám ďakujeme za Vašu ochotu, lásku a profesionalitu, za to, že práve vy ste nám dali najkrajší štart do života.
Neskôr, keď sme sa trošku oťukali v novom kolektíve, prišiel druhý stupeň. Ťažkými krokmi sme kráčali vpred. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Rok po roku sme boli múdrejší, poniektorí sebavedomejší. Až na pár výnimiek sme si s radosťou pomáhali, či už mimo školy alebo neraz pri odpovediach, písomkách a previerkach. Vieme, že aj preto ste sa na nás často hnevali, ale aj tým sme sa predsa učili.
Pre všetkých koniec na tejto škole bude znamenať ukončenie jedného krásneho životného obdobia, veď prežiť tu deväť rokov, to už niečo znamená. Už sme si vybrali miesta, kde budeme pokračovať v štúdiu a zdokonaľovaní našich vedomostí. Či už na učilišti, priemyslovke alebo gymnáziu, určite budeme ešte dlho čerpať zo základov, ktoré sme dostali práve od Vás. Budeme spomínať na to, aké krásne je mať len 17 spolužiakov.
Chceme sa Vám poďakovať za vzdelanie, pekné spomienky, za more skúseností, ktoré ste nám odovzdali, za dobrý príklad čo ste nám dali. Za tolerovanie našich výstrelkov však patrí osobitá vďaka Vám, náš triedny učiteľ. Dodnes obdivujeme vašu neskonalú obetavosť a ako oceľ pevné nervy.
A Vám, milý náš pedagogický zbor, prajeme pozorných žiakov, pevné zdravie, veľa krásnych pracovných, ale i osobných úspechov.
A čo dodať na záver? Hádam, nech takí žiaci ako my sa Vám už do rúk nedostanú. Po prvé preto, aby ste nemuseli prežívať to isté trápenie, ale i preto, aby spomienka na nás bola neopakovateľná a jedinečná.

ĎAKUJEME!!!
Vaši deviataci.