DÁ SA REČ TELA ASPOŇ TROCHU REGULOVAŤ?

Bohužiaľ pre nás všetkých, ktorý si občas radi vypomôžeme malou lžou, znie odpoveď: možno, ale len veľmi málo. Ťažkosť v klamaní spočíva v tom, že naše podvedomie sa nedá len tak ľahko ovládať. Vie sa vždy vymaniť z vplyvu a dokáže konať automaticky. Kto chce vravieť nepravdu a súčastne chce pôsobiť presvedčivo, musí viac-menej potláčať svoje gestá. To sa mu bude možno dariť pri veľkých  gestách. Mikropohyby sa nedajú ľahko dostať pod kontrolu, napríklad spomínané sťahy jednotlivých svalov tváre, rozšírenie a zúženie zreničiek, perly potu na čele, červenanie líc, mrkanie a tisíc iných gest, ktoré poslucháčovi (a predovšetkým divákovi) vnuknú pocit, že vec má určitý háčik. 
STÁTIE A SEDENIE – UHOL POHĽADU

Určíte poznáte ten nepríjemný pocit, keď od niekoho niečo chcete, napríklad chcete vedieť kto by sa podujal robiť tento rok nástenku. Hneď po položení otázky sa všetko zmení. Odrazu sa všetci zamrvia, hľadia všade len nie vám do očí a vidíte, že pri prvej príležitosti vám utečú najbližším otvorom v stene (oknom, dvermi). Nemôžete ich spútať, či ovaliť – nie sme už v dobe kamennej. Ich nohy vám stále prezrádzajú únikové cesty. Ak sa postavíte v smere nôh ihneď menia pozíciu a sú pripravené utekať iným smerom. Kto sa chce vytratiť má nohy vždy „nastavené“ na najkratšiu únikové cestu.
nohy ukazujú nielen to ktorým smerom by sme  sa chceli pohnúť, ale prezrádzajú aj to, kto a čo nás zaujíma. Žena, v skupine mužov naznačujúcich nohami sympatie, bude tento fakt nevedome registrovať a bude sa zdržiavať, kým bude mať túto pozornosť. Ak jej bude jeden z nich obzvlášť sympatický, budú aj jej nohy ukazovať smerom k nemu.