Len vtedy ľúbime naozaj, keď ľúbime bez príčiny (Antone France)

Láska........Hm, čo to asi ta láska je? Najkrajší cit, ktorý môže človek zažiť počas svojho života? Pocit radosti, pocit naplnenia, pocit, že ,,lietame“? Alebo je to bolesť, trápenie, prebdené noci plné sĺz?
Láska........zvyčajne prichádza nečakane, hocikedy, bez varovania. Nepýta sa, či mame čas. Nezaujímajú ju peniaze ani fyzická krása. Jednoducho je tu a ja milujem. Bez otázok, bez odpovedí, bez hraníc. Milujem celým srdcom. Láska ma robí tou najsilnejšou, ale zároveň aj tou najzraniteľnejšou na svete. Do trinástej komnaty môjho srdca sa vkradol chlapec a aspoň na teraz je pre mňa tým najdôležitejším. Večer zaspávam s pocitom, že je na svete niekto, kto ma miluje, ráno sa mi ľahšie stáva, menej sa bojím na písomky v škole, počítam každú sekundu, ktorá nás delí od posledného stretnutia a čas strávený s ním je ako sen, z ktorého sa nechcem prebudiť.
A však........to prebudenie častokrát príde a veľmi boli. Začínam vidieť to, čo mi srdce nechcelo ukázať a uvedomovať si, čomu som nechcela rozumieť. S trpkosťou zisťujem, že ten, ktorého som milovala, bol obyčajný sebec.
 Možno mu na mne dostatočne nezáležalo,
 Možno sa nevedel vyrovnať sám so sebou,
 Možno bol so mnou len preto, že ma práve potreboval.
Ale pravá láska nevraví........:,,MILUJEM ťa, pretože ťa POTREBUJEM“, ale vraví, ,,POTREBUJEM ťa, pretože ťa MILUJEM.“
A tak som možno teraz smutná, bojím sa znova dôverovať, znova ľúbiť. Ale verím, že tento pocit sa pominie a ja budem opäť ,,lietať“
Ja si počkám........Nie na toho, koho budem potrebovať, ale na toho, koho budem skutočne milovať.
Lebo taká je láska. Uplakaná – s úsmevom na tvári.