Bolo to pred sedemnástimi rokmi, konkrétne 13. februára, niečo o pol štvrtej po obede, keď som prvýkrát uzrela svetlo sveta. Asi o pol hodinu neskôr ma priniesli do náručia mojej mamky. Ja sa na to veľmi nepamätám, ale povedala mi, že som bola veľmi drobná a jemná, taká bezbranná. Postupne, ako plynul čas, mne pribúdali dni, týždne, mesiace, a ani som sa nenazdala, už som sfukovala sviečku na mojej prvej torte. Z maminho rozprávania viem, že som sa pomerne rýchlo naučila chodiť a rozprávať. Ustavične som si niečo štebotala. Bola som tiež veľmi zvedavá a všetečná, chcela som všetko objavovať a skúmať. Neskôr prišli prvé pády z bicykla, a z korčúľ. Ale hovorí sa, že keď sa človek niečo chce naučiť, musí trénovať. A ja predsa nie som výnimka! Skúšala som to znova a znova, až som sa to konečne naučila. Teraz ,keď tieto športy ovládam, patria medzi moje obľúbené. Keď som dovŕšila siedmy rok života, tak som po materskej škôlke nastúpila do prvej triedy. Nikdy predtým som nebola taká šťastná ako vtedy, keď som ako hrdá prváčka vyložila na chrbát školskú tašku.

Cítila som sa taká veľká, dospelá. Pritom som ešte netušila, čo ma čaká. Po pár mesiacoch som zistila, že škola nie je až taká skvelá. Tak zhruba asi toľko som prežila a položila som si otázočku o budúcnosti. Možno mi nebudete veriť, ale nebola som napevno rozhodnutá kam ísť. Na poslednú chvíľku som sa rozhodla isť na SOU obchodné Bocatiova. Bola som veľmi netrpezlivá a aj bojazlivá kým som čakala na list zo školy. Potom som ho mala v rukách ta chvíľa sa nedá ani opísať keď som čítala tie riadky. Bola som prijatá. Do novej školy som sa veľmi tešila. Vôbec som netušila čo aranžéri robia ale potom som to zistila. Už druhy rok študujem na tejto škole a som rada, že som na tuto školu prišla a spoznala veľa nových ľudí. Keď myslím na to, že na tejto škole budem už iba jeden rok je mi smutno ale pritom aj veselo. A čo v budúcnosti? Neviem, nech už budem v budúcnosti robiť čokoľvek, viem, že určite chcem byť mamkou, ktorá sa s dobrým manželom postará o svoju rodinku. Dúfam, že nájdem človeka, ktorý bude pri mne stáť aj v časoch, keď sa mi nebude dariť, a ktorý mi pomôže uskutočniť moje plány. Držte mi palce.