Zo šišatej hlavicky vykukaju na svet dve lupove semienka,patria mne. Ale ako každy vidim len to,čo chcem vidiet a plny smetny koš absolutne ignorujem. Moje oči sa upriamuju na doležitejšie veci-napriklad na najnovšie vykriky mody,s ktorou chcem držat krok. Pri chodzi si omietam cestu okolo noh svojimi o dva čisla vačšimi nohavicami. Cieľ svojej cesty po vonku často nepoznam,ale idem za hlasom srdca,o ktorom ani neviem že existuje. Vlastne to hovori len moja mama. Aby som sa vo svete necítil sám ,vychovávam v brušku kamaratku pasomnicu.
Zatial mi stači jedno zvieratko a na tie vo vlasoch mám eštš čas. Ale keď to bude v móde nebranim sa ani takému riešeniu.Š koda,že som po rodičoch nezdedil viac talentu,hned by som ozdobil grafitmi všetky voľné steny v meste. Ale predsa mam maly talent na tacovanie. Niektori to nazyvaju bláznovstvom,ale váľanie sa po zemi a točenie sa na hlave je pre mňa dost velká motivácia. Ak neskončim na záchytke,určite raz budem aspoň v tanečnej hviezdnej rote.
