Narodila som sa v jedno teplé nedeľné popoludnie pred štrnástimi rokmi. Na svet som prišla s veľkým plačom. Mama si ma pritúlila k sebe, tíšila ma a sľubovala mi, že deti narodené v nedeľu bývajú šťastné. Nepamätám sa na to, ale myslím si, že mama mala pravdu.

Od malička som sa na všetko vypytovala a všade som chcela byť. To mi zostalo dodnes. Do škôlky som sa veľmi tešila, lebo tam bolo veľa detí. Neskôr ma však začala lákať škola, pretože mám starších súrodencov. Od samého začiatku sa mi tam páčilo a učivo mi išlo veľmi dobre. V piatom ročníku som začala navštevovať triedu s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka. Každý rok sa zúčastňujem v školskom kole matematickej olympiády, pretože podľa mňa je to najzaujímavejší predmet. Aj keď ma škola nebaví, myslím si, že mám dosť dobrý prospech.

Už ako malé dieťa som sa javila ako športový typ. Najradšej sa bicyklujem a korčuľujem. Pri korčuľovaní som si zlomila aj ruku. Ale aj napriek tomu tento šport obľubujem. Medzi moje ďalšie záľuby patrí hudba, knihy, filmy a počítač.

Moje predstavy o budúcnosti o povolaní sa každým rokom menili. Od malička som chcela byť herečkou. V škôlke si pamätám, že ma zaujala kuchárka. V škole to už bola letuška. No dnes už vôbec nemám predstavu čím by som chcela byť a čo chcem v živote dosiahnuť. Pravdepodobne pôjdem na gymnázium. Dúfam, že za tých pár rokov sa moje predstavy o budúcnosti dostanú do normálnych koľají.