Vážená pani riaditeľka, vážené pani učiteľky a páni učitelia, milí spolužiaci. nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. O mladosti sa hovorí že je najkrajším okamihom života.

Pri tejto príležitosti sa chcem preniesť do chvíle, keď som prvýkrát nesmelo prekročila bránu tejto školy. Bola som maličké, vystrašené dievčatko, ktoré sa pevnew držalo mamkinej ruky. veľmi zvedavo som vstupovala do školy. Strach aneistota pominuli keď sa ku mne prihovorila moja prvá pani učiteľka. v triede som zbadala svojich kamarátov, s ktorími som sa veľmi radahrávala v škôlke a heď som sa menej bála. potom sme sa spolu učili prvé písmenká, abecedu, násibilku, čísla a vybrabé slová. Ani sme sa nenazdali a prvý stupeň sme mali za sebou.

Opäť prišiel strach a obavy z druhého stupňa. Po prvom polruku sme boli opäť v pohode pretože pani učiteľky, ktoré sme dovtedy stretávali len na chodbách, neboli prísne, ale obyčajní ľudia, krotí nás chceli niečo naučiť a usmerniť ás tým správnym smerom. určite hovotrím za všetkých deviatakov, že vyučovacie hodiny boli zábavné a pani učiteľky nás viedli k tomu aby sme získali čo najviac vedomostí, ktoré budeme potrebovať v ďalších ročníkoch. No nie včetci sme boli na hodinách pozorní, a tak sa neraz stalo že sme pani učiteľkám veľakrát spôsobili ťažké chvíle. Nároční bol najmä deviaty ročník, keď sme sa pripravovali na prijímacie pohovory. Teraz to už máme úspešne za sebou.

Nastal čas sa Vám vážení páni učitelia poďakovať za vzdelanie, pekné spomienky,za more skúseností, ktoré ste nám odovzdali. Za toleranciu výstrelkov však patrí osobitná vďaka Vám, naša triedna pani učiteľka. dodnes obdivujeme vašu neskonanú obetavosť a ako oceľ pevné nervy. A vám, milí náš pedagogický zbor prajeme pozorných žiakov, pevné zdravie, veľa pracovných, ale i osobných úspechov. Ďakujeme Vám, milá pani riaditeľka a Vám drahý učitelia, za chvíle prežité so spolužiakmi, či už na školských výletoch an ktorých vždy bola sranda, alebo za obyčajné prestávky keď sme sa spolu rozprávali alebo učili. Ďakujeme Vám, za nové priaeľstvá i prvé lásky. A my deviataci si prejeme aby sme uspeli na stredných školách, aby sa nám splnili všetky tajné túžby a predsavzatia. Viem že nielen tento okamih ale aj celých deväť rokov prežitých na tejto škole je nazabudnuteľný zážitok a každý z nás cíti v kútiku duše smútok za svojou lavicou či za kamarátom, s ktorým sa denne stretával na chodbách, ale všetko raz končí.

Drahá pani riaditeľka, vážené pani učiteľky a učitelia, za toto všetko Vám patrí jedno jediné slovo, ktoré vraví za všetko: ĎAKUJEME !