Vážené smútočné zhromaždenie!

Som šťastný, ale aj smutný. Šťastný z toho, že ste sa tu toľkí zišli a smutný z toho, že od nás odišla taká dobra duša aká bola v tele Emílie Prostonohej. Táto žena, mamička a babička bola pre niekoho rivalkou a pre iného zase dobrou kamarátkou alebo priateľkou, ale pre všetkých bola vynikajúcou osobnosťou, ktorá všetko dokázala. Dokazovala to svojou dobrotou, láskou a ochotou pomáhať. Nebolo by dňa, ktorý by premrhala lenivosťou.

Emília sa dožila 78 rokov. Jej životným krédom bolo „život treba žiť, kým sme tu“. Napriek ťažkej chorobe, ktorá ju postihla, bola plná elánu. Dúfam, že s elánom prešla aj tam hore. Verím, že sa na nás pozerá ako sa s ňou lúčime a určite je potešená, že nás všetkých pokope vidí. Ona bola večná optimistka a s týmto optimizmom prešla všetky životne etapy až po túto kedy zomrela. Táto radosť zo života jej pomáhala prekonávať prekážky, ktoré jej osud kládol do životnej cesty.

Prečo pán Boh udelil smrť Emílii? Na túto otázku sa asi pýtate všetci. Aj ja sa na ňu pýtam stále a stále. Ale nemôžme teraz zvesiť hlavu dole, musíme sa s týmto osudom vyrovnať a nie plakať. Týmito slovami by som sa chcel rozlúčiť z Emíliou Prostonohou.