Je utorok ráno. Na Základnej škole Gejzu Dusíka to už bzučí ako v úli. Všetci žiaci sa tešia že v pondelok začal ten „vysnený“ týždeň. Týždeň driny a tvrdého učenia. V triede 9.A už všetci pobehujú zo zošitom dejepisu v rukách a opakujú si učivo Zlaté dvadsiate roky?, len jeden „usilovný žiak Matúš Szomolay sedí na svojom obľúbenom mieste. Ten si určite opakovať nemusí, lebo on sa doma trpezlivo učil.

Cŕŕŕŕń! Po najobľúbenejšej prestávke dňa zazvonilo na tretiu hodinu. Do triedy sa vrúti pán učiteľ. Všetci sedia na mieste a „pozorne“ počúvajú, ako pán učiteľ vysvetľuje nové učivo. Aj Matúš počúva a „všetko“ si zapisuje do zošita.

A zrazu to prišlo. Zdá sa mi, že mu hlava klesá, ale ja sa určite mýlim. Ale to určite nie od nudy, lebo pán učiteľ rozpráva, ako vedci vynašli hormón. Matúšovi stále klesá hlava a už ju má aj podpretú. Viečka mu padajú a padajú. On ich zatvoril! To nie je možné! Matúš sníva na hodine! Ešte pred chvíľou sedel v lavici a teraz sa plaví loďou cez Pacifik. Okolo neho nie je nič, iba sem-tam pred jeho loďou preskočí nejaký natešený delfín. Cíti sa ako kráľ sveta a v tom počuje, ako za ním stojí babka a pýta sa ho, aké prvé antibiotikum vedci vynašli. V ruke drží obrovský tanier s buchtami a hovorí, že keď odpovie správne, môže sa ponúknuť.

Lenže zrazu sa babka z buchtami zmení na pána učiteľa a krásny sen je preč. Pán učiteľ poslal Matúša do riaditeľne a on dostal za trest celý týždeň po škole.

Je utorok ráno a Matúš Szomolay sa teší, ako sa na dejepise naučí riadiť ponorku.