Slávnostný prejav

STUŽKOVÁ SLÁVNOSŤ


Ctení rodičia, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!

Mnohí sme sa určite pousmiali, keď nás naši profesori v prvom ročníku upozorňovali, že čas strávený na našom gymnáziu ubehne veľmi rýchlo a ani sa nenazdáme a budeme vypĺňať prihlášky na vysoké školy. Priznajme si - mali pravdu!

Štyri roky ubehli ako voda a teraz tu stojíme, aby sme spoločne vykročili na cestu životom. Musím priznať - zimomriavky mi prebehli po chrbte pri slovách cesta životom... Je to magické spojenie, ktoré vyjadruje veľmi veľa. Vyjadruje, že už nie sme malí žiačikovia, ktorí so strachom v očiach absolvujú svoje prvé dni v škole. Hovorí tiež o tom, že sa budeme musieť začať rozhodovať sami za seba, bez pomoci rodičov či učiteľov. Práve oni boli tými, ktorí nás doteraz viedli a my sme sa v každom ohľade mohli na nich spoľahnúť. Poďakujme im z úprimnosti duše, pretože sme stelesnením ich predtáv, nádejí, možno aj toho, čo sami v živote nemohli dosiahnuť. Poďakujme im za to, že sme mohli odsunúť závoru na dverách školy roky umlčanej.

No prišla chvíľa lúčenia, pretože prísť musela. Mne neostáva iné, len za všetkých týchto mladých ľudí, ktorí stoja pred vami hrdo a nebojácne, vysloviť úprimné poďakovanie, pretože bez Vašej pomoci a podpory by sme tu dnes nestáli.

Ďakujeme!