Raz ráno, tou istou cestou, akou chodím vždy do školy, stretla som niečo veľmi zvláštne. Bolo to ako kopa sena. Tá kopa sena sa otočila a mierila ku mne.
Vlasy mala ako pravá vlna a tie oči. Keď ich poriadne vypúli zdalo by sa vám, že chce po vás skočiť. Bol naobliekaný ako cibuľa až nato, že bolo leto. Krásny slnečný deň. Ten nos ako zhnitá paradajka. A tie uši. Ani si ich neviete predstaviť. Uši to malo také veľké, že keby nimi dvakrát či trikrát poriadne zakýval, určite by sa vzniesol ale nevznášal by sa dlho.
A prečo? Na pevnú zem by ho ťahalo brucho, ktoré vyzeralo ako sud piva. Tie nohy. Keby ste videli tie nohy. Jeho nohy mi pripomínali chôdzu pštrosa po dlhom dni a to bolo iba ráno. A tie ruky. Keby ste videli tie dlhé ruky. Keby žil niekde v ďalekej divočine určite by sa uplatnil ako šimpanz. Jeho nechty na rukách boli ako konáre stromov dlhé a nerovnomerné. A keby ste videli jeho zuby. Hotový karneval. Mali ste tam farieb od výmyslu sveta. Biela, sivá, čierna, žltá.
No neviem čo vám to pripomína, ale určite to bolo zviera mnohých tvári.
