Aj keď sa vznik a rozvoj realizmu v slovenskej literatúre v porovnaní s európskymi literatúrami oneskoril takmer o polstoročie, znamenal výrazný pokrok. Slovenská realistická literatúra bola rozdelená na dve vlny, pričom len v prvej vlne (1880-1900) sa autori venovali pozdvihnutiu zemianstva a idealizácií človeka. V mnohých dielach ukazujú stavovskú nerovnosť medzi zemanmi a poddanými, či lásku, ktorá na nej stroskotáva. Obraz upadajúceho zemianstva ovplyvnil tvorbu viacerých slovenských autorov, ako M. Kukučín, P.O. Hviezdoslav, alebo S.H Vajanský.
Významný autor Martin Kukučín vo svojom diele „Keď báčik z Chochoľova umrie“ ukazuje úpadok zemianstva na postave bohatého a pyšného zemana Aduša Domanického, ktorý sa dostane do konfliktu s dravým podnikateľom, a svoju záchranu vidí v báčikovi, ktorý mu po smrti zanechá majetok. Hviezdoslav, ktorý pochádzal zo schudobneného zemianskeho rodu, dôverne poznal zemiansku mentalitu a spôsob života. Napísaním diela „Ežo Vlkolinský“ stvárnil proces začleňovania zemianstva do novoutvárajúcich sa vzťahov v spoločnosti. Hlavná postava odmieta nadradenosť zemianstva a preto sa rozhodne pre svadbu s obyčajným dievčaťom. „Sme rovní, zeman – nezeman, v tom rozdielu viac niet a kto inakšie dnes vraví nezná časy, alebo je zatvrdilý, čo je nerozum“. Hviezdoslav od drobného zemianstva očakával, že bude ľudu pomáhať proti šľachte.
Dej tohto eposu sa prelína s dejom ďalšieho, ktorým je „Gábor Vlkolinský“. V tomto diele zobrazuje hospodársky i morálny úpadok zemianskej rodiny Šimona Vlkolinskeho. V osemdesiatych rokoch sa zemianstvom začal zaoberať aj Vajanský. Novela „Letiace tiene“ zobrazuje úpadok zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do hospodárskeho a politického života. Hlavná postava tohto diela, Imrich Jablonský z Jabloňového, spolu s Nemcom Bauerom stavia pílu, no príde o celý majetok. V novele autor kritizuje úžerníctvo aj vykorisťovanie. Ďalším Vajanského románom s podobnou tematikou je „Suchá ratolesť“. Hlavnou myšlienkou tohto diela je vrátiť odrodilé zemianstvo národu. Názov diela vyplýva z faktu, že Vajanský nazýva zemianstvo suchou ratolesťou na národnom pni. V románe „Kotlín“ á zemianstvo iný charakter, hlavná postava (Andrej Ľubišič) nesplýva so slovenským národom, nemá vodcovskú úlohu, je typom zbytočného človeka, ktorý si nevie v živote nájsť uplatnenie.
Každý so spomínaných autorov chápal zemianstvo ináč. Kukučín sa vysmieval zo zemianstva, ale láskavým humorom, zobrazuje ho na úplnom morálnom úpadku, pričom Vajanský tvrdil, že zemianstvo sa postaví na čelo slovenského národa a pomôže Slovákom hoci bol jeho názor nesprávny.
