Písať o sebe slohovú prácu je dosť ťažké. Mám vyzdvihnúť pozitívne a potlačiť negatívne vlastnosti? Hoci by som v očiach mnohých vyzerala lepšie, objektívne by to veru nebolo. Opísať samého seba, alebo niekoho iného znamená čo najpresnejšie vystihnúť jeho charakteristické vlastnosti.

Keď sa na seba pozriem, vidím malú na prvý pohľad zbabelú i utiahnutú dievčinu. Ak upriem pohľad trochu bližšie, z mojich očí zračiť nielen neistotu, ale i štipku dobroty, odvahy a šibalstva. Na život sa pozerám optimisticky, niektoré situácie vyriešim rýchlo, nad inými sa pozastavím dlhšie. Vraví sa, že prvý dojem napovie o človeku veľa, preto keby sa dalo určite by som na to upozornila všetkých ľudí, ktorých mám v blízkej budúcnosti stretnúť. Vidieť ma zamračenú a mrzutú nie je veľmi dobré znamenie. Vtedy môže byť moja odpoveď aj na obyčajnú otázku agresívna. V takejto situácii som veľmi zraniteľná a citlivá a konám impulzívne. Viem, že moje konanie nie je správne, ale aj tak je lepšie sa mi vyhnúť. Neriadim sa pravidlom, že ak mám niečo na jazyku, najprv si to mám dvakrát premyslieť a až tak to vysloviť. V opačnom prípade sa môže stať, že sa niekoho dotknem alebo ho urazím. To sa mi môže potom veľmi ľahko vypomstiť.

Na vine tomuto všetkému je moja náladovosť. Aj keď, čo sa týka ostatných vecí som človek, ktorý si vopred všetko naplánuje a až potom koná. Len málo vecí nechávam na náhodu, lebo sa bojím, že ich inak nedokážem zvládnuť. V niektorých prípadoch som zbabelá a nedokážem si obhájiť vlastnú pravdu. Vtedy si poviem, že nabudúce už budem konať inak, pozbieram všetky sily a budem sa brániť. No väčšinou čakám, kedy sa moje "nabudúce" prejaví. Neraz dostávam radu od ľudí aby som nechodila so zdvihnutým nosom, hoci ja sa za namyslenú nepovažujem. Nemám jednoducho potrebu niekomu sa vtierať a tlačiť sa tam, kde ma nechcú. Súvisí s tým aj to, že som málo komunikatívna a uzavretá. O svoje myšlienky a pocity sa podelím len mojím najbližším osobám. Som nedôverčivá, lebo som sa poučila na vlastných chybách, že každému veriť nemôžem a že nie je každý taký, ako na prvý pohľad vyzerá.

Z rozprávania mojej mamky si pamätám, že som odjakživa bola samostatná a musela som vždy spraviť všetko po svojom. Myslím, že táto vlastnosť je u mňa typická i dodnes. Ľahko ma môžete stretnúť samu v meste, či vidieť osamelo sedieť v triede. Samota mi jednozanačne neprekáža.

Keď nastanú chvíle, že sa na mojej tvári i bez príčiny ukáže širokánsky úsmev, keď dávam najavo svoju veselosť, keď ma napadajú vtipné poznámky - mám dobrú náladu. Vtedy som milá, dobrá, poslušná, ochotná poradiť a viem sa aj uskromniť. V škole sa snažím usilovne a svedomito učiť, doma sa dobrá nálada prejavuje v pracovitosti a snahou pomôcť rodičom. Túto náladu mám najradšdej, ale moja vrtká povaha si vyberá sama.

Tak, čo ešte dodať? Snáď som svoju úlohu splnila. Napísala ju pravdivo a výstižne, pretože ako som v úvode spomenula, to je podstatou opisu a obsah mojej slohovej práce je podstatou môjho charakteru.