Vážení rodičia, milí prítomní!
V živote človeka je veľa dôležitých momentov či udalostí, ktoré dotvárajú mozaiku nášho života. K najvýznamnejším častiam tohto diela patrí aj Vaše dvadsiate piate výročie sobáša. Preto mi dovoľte privítať Vás a zároveň poďakovať všetkým, ktorí sem dnes večer zavítali, aby spolu s nami oslávili tento výnimočný okamih.
V našich srdciach pretrvávajú rôzne spomienky a zážitky z nášho detstva, či už sú veselé alebo smutné. Mnohé sa týkajú aj Vás, drahí rodičia. Ako ste nám ošetrovali rany z bolestivých pádov, utierali nám slzičky sladkými slovami, starali a o nás, keď sme sa v horúčkach potili v posteliach.
Čas utekal, keď prišiel ten deň, keď sme ustráchaní vo Vašom náručí šli pomalými nesmelými krokmi do školy. Zasadli sme do školských lavíc, kde sme v napätí čakali, čo bude ďalej. No Vaša prítomnosť nás osmelila a strach sa zrazu pominul a zmenil sa na nadšenie.
Po krátkom čase sme dostávali prvé včeličky, ktoré nás navnadili do učenia. Občas sa prihodil aj nejeden ráčik, ale Vy ste nás utešili. S radosťou ste nám pomáhali s domácimi úlohami, vysvetlili ste nám, keď sme niečo nevedeli, aj napriek tomu, že ste mali dosť svojich povinností.
Vaše láskavé slová a rady nás stále povzbudzovali, že sa nemáme vzdávať a máme ísť za svojím cieľom.
Chcela by som sa Vám poďakovať za Vašu lásku, starostlivosť, obetavosť a nesmiernu trpezlivosť. Aj keď Vám často nehovoríme slová ako "Mám Ťa rád" alebo "Ďakujem," máme Vás veľmi radi.
Úprimne Vám chcem aj za súrdencov popriať veľa zdravia, šťastia, lásky a síl do ďalších rokov. Dúfam, že budete mať taký pekný život ako doteraz.
Ešte raz ďakujem!
