(Umelecký opis)

Všetko má svoj koniec, a tak aj meče, ukuté z tvrdého ľadu, sa pomaly menia na vodu. Ľadové kráľovstvo sa mení na uplakanú krajinu. Sneh sa roztápa a ubolené konáre stromov, ktoré statočne držali bielu prikrývku si pofúkajú a zocelia rany, aby mohli onedlho vyhnať nové púčiky. Tak ako sa strieda deň s nocou musí sa vystriedať zima s jarou.

Zima je nenávratne za nami a po dlhých, chladných a tmavých nociach prináša so sebou jar sladučké teplo, ktoré nahrádza teplo domáceho krbu. Jar je nádherná, je priateľka lesov, lúk aj záhrad. Prináša so sebou svet plný farieb. Aj keď nemá ešte na palete veľa farieb, začína maľovať. Staré ošarpané kosti stromov sa zobliekajú z bielych plášťov a obliekajú si čerstvé zelené šaty zdobené pestrofarebnými kvetmi. Vtáčiky sa vracajú do svojich domčekov po zimnej dovolenke. Všade počuť ten očarujúci spev lietajúcich muzikantov. Kvety sa zobúdzajú zo zimného spánku a strhávajú zo sebou mäkkú bielu perinku. Zubaté slniečko sa jemne dotýka vánku a napĺňa ho hrejivým uspokojením. Občas trocha spŕchne dážď, ale potom na oblohu vystúpi pestrofarebná podkova. Nezaháľa ani les, ktorý sa pýši svojou zeleňou.

Všetko tam ožíva. Zvieratká sa prebúdzajú zo zimného spánku, iné sa zas tešia, že nastala jar. Lesy sa napĺňajú hubami, lesnými jahodami, či malinami.

Lúku zahalili státisíce sĺnc. Sú to žlté kvietky- púpavy, ktoré ukazujú svetu svoju nádhernú tvár. Obloha je jasná, biele obláčiky pôsobia akoby sa po vode prechádzali ovečky. Taká krásna je pani Jar.

Celá príroda sa zobudila. Už sa len raduje a vyčkáva, kedy ju maliar zafarbí hnedou farba, farbou jesene.