Osobný list

Ahoj, Peter!

Pozdravujem Ťa zo skalického gymnázia. Po skončení deviateho ročníka som sa rozhodol ísť študovať na gymnázium. Keď mi doručili list, že ma prijímajú bez skúšok, bol som šťastím bez seba, pretože som počul, že študenti majú dobré výsledky.

Keď som sa prebudil ráno v prvý školský deň, bol som nervózny, lebo som nevedel, ako to bude vyzerať. Na zastávke smerom na Skalicu som čakal už o siedmej, čo bolo o desať minút skôr, lebo som sa bál, aby som neprišiel neskoro. Autobus bol podľa očakávania plný študentov, ktorý ešte celou cestou spomínali na zážitky z prázdnin. Konečne sme dorazili do Skalice a ja som sa pobral do školy. Hneď po vstupe do budovy ma zaujalo historické vnútro a taktiež sympatické študentky. Aj tebe by sa určite páčili.

Po ôsmej hodine sa všetci prváci zhromaždili v aule a prišli triedne profesorky, ktoré nás privítali. Po hlavnom schodišti sme vyšli na druhé poschodie, kde je naša materská trieda, ktorá je o niečo väčšia ako v Radošovciach a je prepojená so skladom na učebné pomôcky. Do lavíc by si sa zmestil aj ty. Triedna profesorka nám poukazovala, kde sa čo nachádza. Bolo to naraz veľa nových informácií, takže som si z toho aj tak veľa nezapamätal. Príjemné vystupovanie triednej profesorky vo mne zanechal pocit, že by sa mi tu mohlo páčiť.

Okolo desiatej som išiel čakať na autobus domov. Keďže už bol plný a ja by som sa do neho nezmestil, tak som si išiel s kamarátmi sadnúť na kofolu. Stretol som tam veľa starších študentov z gymnázia. Dozvedel som sa mnoho užitočných rád o štúdiu, čo ma čaká v prvom ročníku.

O dvanástej som prišiel domov, kde ma čakal chutný obed. Pri obede som našim porozprával všetko, čo som zažil v škole. Bolo to náročné dopoludnie, tak som si chcel ísť oddýchnuť k televízii a pozrieť nejaký dobrý film. Ale poznáš môjho otca a vieš, že doma stále robíme, tak ani tento deň nebol výnimkou. Ešte predtým, než odišiel do práce, mi stihol prichystať farbu, s ktorou som mal ponatierať zábradlie na balkóne. Už som sa pustil do práce, keď vtom prišiel bratranec a začal sa vypytovať ako bolo v škole. Pýtal sa hlavne na dievčatá. Asi po hodine odišiel a ja som sa konečne pustil do natierania. Ešte som nebol ani v polovici, keď prišiel kamarát. Ten sa pýtal na to isté ako bratranec. Zasa ma zdržoval a práca, ktorá bola plánovaná na jednu hodinu, sa mi pretiahla na tri. Večer som išiel s kamarátmi do krčmy, kde sme sa porozprávali o nových zážitkov.

Trvalo mi asi týždeň, kým som si zvykol na skoré vstávanie a spolužiakov. Najskôr som bol nespokojný s rozvrhom, ale už som si zvykol.

A čo Ty? Ako si prežil prvé dni v škole, čo spolužiaci? Máte tam pekné baby? Ešte stále chodíš so Zuzkou? Už si kúpil počítač, o ktorom sme sa bavili minulý rok?

Dúfam, že si aj ty plný super zážitkov tak ako ja. Napíš, čo nového u Vás, ako sa ti darí a tak. Budem rád, ak sa stretneme ako za starých čias a preberieme kopu vecí.

P.S: Nezabudni mi napísať kód k počítačovej hre, ktorú si mi poslal po Andrejovi.

Maj sa pekne.

Marek