(umelecký opis)

Ach, či je krásna príroda v jeseni!

Slnce, zlatá guľa na oblohe rozosieva lúče po krajine sťa zlaté dukáty. Svojim teplým a zubatým úsmevom na perách dáva pokyny stromom, aby si pomaly zobliekali svoje pestrofarebné šaty. Zľahka nazrelo do tône lesa a pozeralo, ako sa jeho obyvatelia pripravujú na tuhú Zimu, ako usilovne nosia plody Jesene do svojich komôrok. Hladina neďalekého rybníka sa trbliece sťa roztavené striebro a nad ním sa plazí riedka hmla pripomínajúca dym aromatickej tyčinky. Divé kačky so zelenkavým perím farby dúhy sa nesú na Juh do teplých krajín. Na brehu rybníka stoja vysoké napoly vyschnuté bambusy obsýpane jemným páperím, vyzerajúc akoby sa nad nimi roztrhol perový vankúš.

Jemný vánok tíško šepká nejaké tajnosti starej vŕbe. Bútľavá vŕba je už trocha nahnutá, svojimi vlasmi, ktoré sa dotikajú a jemne sa kníšu nad hladinou rybníka, rozrušujú jeho pokojnú hladinu. Možno sa rozprávajú o Jeseni, čo práve vládne v krajine a hýri svojimi rôznymi farbami. Farby Jesene sa rozlievajú po poliach a lesoch mocným prúdom. Stromy sa pýšia jeden pred druhým s tým, že jeden má lístie červene a druhý zasa žlte.

Neďaleko lesa šantia malé deti medzi opadaním lístím majestátnych stromov a tie väčšie si púšťajú šarkany, svoje očká upierajú k nebu, kde vietor, nespútaný posol, unáša ich draky do výšav a všetky sa dobre zabávajú. No ti najstarší chodia na romantické prechádzky po parku, po lese a pod nohami in príjemne šuchoce spadnute lístie. Vôňa opadaného lístia sa mieša s vôňou oraniny. Na blankytnej oblohe niet ani mráčika, ktovie či to tak bude aj zajtra, možno budú na nej veľké plné a biele baránky. Vrabce a sýkorky lietajú vysoko na nebi. Svojím letom akoby vyšívali oblohu farebnými niťami.

Jeseň je veľmi očarujúce ročne obdobie, so svojskou atmosférou a postačí ak sa na ňu pozriete a zistíte, že je to naozaj tak.