(Umelecký opis)

Zobúdzam sa do jarného rána. Slnko ako žiarivý kotúč pláva po oblohe. Príroda sa prebúdza zo zimného spánku. Jar prichádza pomaly, lenivo akoby stále chcela spať. Lúky sa obliekajú do sýtozeleného kabáta. Chumáčiky zelenej trávičky sa predierajú spod pokrývky suchého lístia a konáre stromov vymieňajú svoj šat. Voda v rieke ticho spieva, pohládza brehy a obmýva ich svojimi priezračne čistými rukami. Stále je však mrazivá ako ľad.

A predsa všetci cítime že jar je už tu. Prvé kvietočky sa usmievajú na okolitý svet a snežienky hrdo držia svoje hlávky a sledujú vtáčiky na oblohe. Na mäkkom zelenom koberci sa objavujú stovky malých slniečok. Sú to púpavy, ktoré sa zdravia so sedmokráskami v bielych golierikoch. V sade rozkvitajú čerešne oblečené v bielom rúchu, ako prekrásne nevesty, ktoré čakajú na svojich ženíchov. Usilovné včielky tancujú okolo drobných kvietkov tešiac sa, že budú znovu zbierať sladký nektár. Tichý vánok sa pohráva s konármi zakvitnutých stromov a naháňa vtáčiky, ktoré si v nich stavajú hniezda.

Jar na nás teplo dýcha a vábi do lesov nadýchať sa slnkom prehriateho vzduchu.