(Citovo zafarbený opis krajiny)

Zima nás tento rok neprivítala, ako sme si mnohí želali. Namiesto snehovej prikrývky badáme prikrývku dažďovú. Minulý rok si zima sadla na trón včas, dokonca by sa dalo povedať, že prišla skôr.

Ráno sa zobudím, vyzriem cez okno a objavím hmlu vlniacu sa ako mliečny závoj. Za chvíľu už vidno celú krajinu zabalenú do bielej periny. Pomedzi hrajúce sa chumáčiky bieleho snehu a cez napoly zamračenú oblohu presvitá zubaté slniečko. Stromy a kríky zima navliekla do svetrov upletených z tenkých nitiek jemného snehu. Potoky, rieky, jazerá zmĺkli a premenili sa na ľadové zrkadlá. Na niektorých miestach ich popíšu korčule detí.

Kopce strážia vojaci oblečení do bielych uniforiem. Poniektorí zametajú alebo bafkajú z fajok, iní sa pýšia moderným klobúkom. Hory sa zahalia do šiat ušitých na mieru a športuchtiví lyžiari im ich za chvíľu roztrhajú alebo zoderú. Lesy pokryté páperím lákajú milovníkov prírody na potulky svojimi chodníčkami. Vtáčiky hľadajú potravu pod násypmi snehu i na premrznutých konároch stromov.

Budovy sťa obry stoja majestátne, len na vrchole im tróni biela pena. So zimou spätý mráz nám štípe líca, kreslí kvety na okná, strechy zásobuje sklenými cencúľmi. Meluzína si na nich zahrá svoju obľúbenú pesničku a zmizne v komíne. Po chvíli vyletí a cestuje svetom ďalej.

Zima je skutočne krásnym ročným obdobím. Pre mnohých básnikov sa stala zdrojom neustálej inšpirácie. So zimou však súvisia aj Vianoce, najkrajšie sviatky roka. Zima - najčarovnejšie obdobie s veľkou mocou. Veď všetky tieto krásne veci vytvorila sama.