Vážení pedagogický zbor, milí žiaci!

Stretávame sa tu tak ako už mnoho rokov predtým. Vždy odtiaľto odchádzalo niekoľko tried deviatakov,ale dnes tu stojíme my a čakáme nato úplne posledné zvonenie pre nás na tejto škole.

Ťažko sa nám opúšťa ,,hniezdo,,ale už nám pomaly narástli krídla a my sa musíme rozletieť po svete a začať sa spoliehať na skúsenosti, ktoré sme získali hlavne tu. Lúčime sa s časom presedeným v laviciach našej triedy. Hodinu za hodinou sme mali viac vedomostí. Hovorím za všetkých, že vyučovacie hodiny boli nasmerované k tomu, aby sme získali čo najviac vedomostí, ktoré budeme potrebovať v ďalšom živote.

Už sme si vybrali miesta, kde budeme pokračovať v štúdiu a zdokonaľovať svoje vedomosti, či už na gymnáziu, odbornej škole alebo priemyslovke, určite budeme ešte dlho čerpať zo základov, ktoré sme dostali. Zmenili sme sa na sebavedomých žiakov našej školy. No, nevzdelávali sme sa len v nej, ale aj na výletoch. Aj na nich nám pani učiteľky ukazovali to najcennejšie v našej krajine. Veľa pekného sme spolu prežili. Dlho sme chodili do školy a stretávali sme sa. Každí sme boli iní, ale cieľ sme mali rovnaký-dostať sa na strednú školu. Namáhavá práca bola nakoniec odmenená úspechom.

Týmto sa chcem poďakovať hlavne za trpezlivosť a za snahu naučiť nás aj to, čo nám dlho nešlo do hlavy. Učitelia mali s nami veľa práce a my sme sa ani nesnažili im ju uľahčiť, mnohokrát to bolo práve naopak, ale nie vždy to bolo naschvál. S nami to nemali ľahké ani pani upratovačky a ani pán školník, koľko sme zničili stoličiek a popísali lavíc, koľkokrát sme sa neprezuli a nanosili špinu, ktorú museli pracne umývať. Nerobili sme to len my, ale teraz nás to mrzí. Učilo sa nám tu celkom dobre a určite nikdy nezabudneme na školské exkurzie, na ktorých sme stmelili náš kolektív.

Nie vždy nam však bolo do smiechu a to hlavne pred a častokrát po písomke alebo diktáte, ale stále sme sa snažili o zlepšenie prospechu, niekto viac, niekto menej, iní vôbec a potom sa to ukázalo na vysvedčení. Je ťažké lúčiť sa. Bolo to naozaj krásne obdobie. Naučili sme sa vážiť si priateľstvo, lásku i porozumenie. Počas rokov na základnej škole si každý z nás našiel cestičku, ktorou prechádzal z ročníka do ročníka. Boli to naozaj časy plné radosti, šťastia, ale aj náročnej driny. Rok po roku odovzdávajú deviataci svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia, čo ich čaká a tak žezlo plní očakávania prijímajú, teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón-náš čas vypršal!

Ďakujeme vám za vedomosti, ktoré ste nám odovzdali a za trpezlivosť, ktorú ste nám preukazovali. Ďakujeme za chvíle prežité so spolužiakmi i za nové priateľstvá. Viem,že tento okamih je neopakovateľný a tak nezostáva nič iné, len pozrieť sa dopredu a vykročiť...

Za všetko ešte raz veľká vďaka!