Vážená pani riaditeľka, vážený učiteľský zbor, milí rodiča a spolužiaci!

Dovolím si začať vetou známeho antického filozofa Herakleita z Efezu: „Panta rei- všetko plynie.“ A tak plynie aj čas, niečo, čo človek ešte nedokázal ovplyvniť. A len ubehnuté hodiny, dni a týždne nám ukazujú, ako rýchlo všetko plynie. Ubehlo more dobrých aj tých menej dobrých dní. Musím povedať, že až tak veľa, že sa spoločne s mojimi spolužiakmi lúčime s dňami plnými spoločných radostí aj strastí, lúčime sa s bezstarostnosťou obyčajného študenta. Už o malú chvíľu nás čaká prvá veľká skúška dospelosti. Maturita. Jedny sa pripravujú dôkladnejšie, iní nie. Ja však viem, že každý z nás ju zvládne na výbornú.
Nechcem však pokračovať v pochmúrnom duchu a hovoriť čo všetko nás ešte čaká, koľko úkladov a nástrah je pre nás pripravených v živote s názvom Dospelosť. Chcem poďakovať celému pedagogickému zboru za to, že sa nás vždy snažili usmerniť, naliať nám do hláv aspoň kúsok múdrosti sveta. Nebolo to vždy s nami ľahké, viem.... No dúfam, že každý z nich môže povedať, že to nebolo celkom zbytočné. My, študenti sľubujeme, že sa budeme snažiť nesklamať vaše nádeje a snahu. No v tejto sále sa nachádza ešte niekto, komu patrí naša vďaka. Rodičia. Ľudia, bez ktorých by sme tu dnes neboli. Mama a otec, opora, s ktorou sa nám vždy ľahšie prekonávali rôzne ťažkosti. Vždy ste sa nám snažili vytvoriť správne podmienky, dať nám všetko, čo sme potrebovali: lásku, vzdelanie, domov.... Bez vás by sme neboli to, čo sme. Ďakujeme!
Keby som mal však vymenovať, čo všetko ste pre nás spravili, vy milý pedagogický zbor i vy, naši rodičia, boli by sme tu hrozne dlho. V tejto chvíli mi nezostáva už nič iné, len Vás privítať na našej Stužkovej slávnosti a zaželať Vám príjemnú zábavu. A ešte posledné: Ďakujem!