Vážená pani riaditeľka, vážené pani učiteľky a páni učitelia, milí spolužiaci. Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo a čas prežitý na tejto škole. Iba vďaka vám sme pripravený na ďalšie obdobie v našom živote.

Pri tejto príležitosti spomíname na časy, keď sme prvýkrát vchádzali do školy, pevne zvierajúc ruky rodičov, plní strachu, ale i nádejí a ambícií. Strach a neistota pomaly pominuli, keď sa k nám prihovorila naša prvá triedna učiteľka a spoznali sme kamarátov zo škôlky. Neskôr sme opäť prežívali strach a obavy z druhého stupňa. Zrazu sme si museli zvykať na pani učiteľky a pánov učiteľov, ktorých sme dovtedy vídali iba na školských chodbách. Tiež sme si museli zvykať na nové predmety, ktoré už neboli také ľahké ako tie na prvom stupni, ale už vtedy ste nás, vážení učitelia, podržali. Od prvých čiarok až dodnes ste boli vy, milé pani učiteľky, našou oporou. Tak ako povedal jeden filozof: K učeniu nedochádza automaticky, ale je treba k nemu viesť, tak aj vy ste nás mnohé roky viedli počas nášho štúdia na tejto škole.

Týmto sa vám chceme poďakovať za more vedomostí, ktoré ste nám odovzdali, ale i za pevné nervy a toleranciu našich výstrelkov. Za toto všetko, ale i za omnoho viac, vám patrí jedno slovo, ktoré hovorí za všetko: Ďakujeme!