Advent je prípravné obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Toto obdobie bolo obdobím odpočinku a zbieraním nových síl a životnej energie. Štyri týždne pred Vianocami sa nesmelo do poľa nič vyvážať, ani na poli nič robiť. Hovorilo sa, že v tom čase najviac oddychuje a netreba prírodu vtedy rušiť. V tom čase sa nerobili žiadne zábavy ani oslavy.

Príchodom Adventu, gazdinky prichystali na stôl adventný veniec so štyrmi sviečkami. Od prvej adventnej nedele sa prestali konať tanečné zábavy, svadby ba v niektorých dedinách presunuli aj hostiny spojené s krstom novonarodených detí na povianočné obdobie. Dievky chodili na priadky, priadli dopestovaný ľan, alebo domácu ovčiu vlnu, alebo stretávali sa spolu so susedmi pri driapaní (páraní) husacieho, zriedkavejšie kačacieho peria (z inej domácej hydiny sa perie nepoužívalo). Okolo ôsmej, pol deviatej prichádzali na priadky mládenci s harmonikou, prípadne spevom rozveseliť priadky. Mnoho mladých práve v tomto čase nadviazalo prvé ľúbostné stretnutia. Svedčí o tom aj tradícia, že sv. Ondrej sa považoval za patróna neviest.

4. decembra, v deň svätej Barbory, sa trhali "vianočné čerešňové vetvičky". Výsledok tzn. za koľko dní zakvitnú - kedy "Barborka" rozkvitla, - za toľko mesiacov sa mala konať svadba. Ak náhodou nerozkvitla, dievča vôbec nemalo počítať, že by sa do roka vydala. V niektorých oblastiach večer 3. decembra chodili z domu do domu Barborky (dievčatá zahalené v bielom odeve, s rozpustenými vlasmi a tvar mali zahalenú bielym závojom), nosili so sebou sladkosti a metlu. Sladkosti pre dobré deti, metlu pre zlé. Ich obchôdzka bola spojená s modlitbou.

V predvečer sviatku sv. Mikuláša, 5. decembra, chodil sv. Mikuláš v doprovode anjela a čerta. Prvý vypomáhal rozdávať Mikulášovi darčeky, čert prísne upozorňoval deti, že neposlušných odvedie so sebou. Mnohé z nich sa práve pre čerta báli spomínanej trojice. Boli oblasti, kde Mikuláša doprevádzala aj nejaká miestna kapela. Stávalo sa, že po uliciach chodilo aj niekoľko skupín, ktoré chceli obdarovávať detí. Na Slovensku sa táto tradícia udržiava stále, hoci nadšencov začína ubúdať. Naše deti sa ešte tešia na príchod Ježiška. Mikuláš nosí zásadne sladkosti a drobné darčeky sú najmä pre deti... Ježiško prináša bohatšie dary a pre celú rodinu.

Na niektorých dedinách sa na Luciu mladí ľudia poobliekali za mátohy a chodili strašiť do domov, kde sa im podarilo dostať. Popri tom sa snažili gazdovi niečo ukradnúť. Hovorilo sa, že gazda, ktorému niečo ukradnú, bude mať veľa úrody. Kradnúť chodili najmä tam, kde mali mládencov. Múku si kládli do kožených vrecúšok. Úlohou mládencov bolo im v tom zabrániť. (Občas s týmto zvykom došlo k nedorozumeniam. Na jednej starne sa zobralo to, čo sa nemalo, na druhej strane, keď nechceli ich domov vpustiť, pohuckali na nich psov.) Keď prišiel deň Lucie, zišli sa dievčatá - kamarátky u tej v dome, kde mali chlapca. Potom išli do každého domu, kde mali švárneho mládenca a niečo si od nich vypýtali na varenie. V jednom dome vodu, v druhom drevo, v treťom múku na halušky,..., ktoré potom spolu varili. Každé dievča si napísala lístočky s menami chlapcov, ktorí sa jej páčili, zabalila každý lístok do jednej halušky a dala ich variť. Túžobne čakala na prvú, ktorá vypláva. Lístoček s menom jej mal oznámiť, za koho sa vydá. Potom ešte zisťovali povolanie budúceho manžela. Roztopili olovo a liali ho cez kľúčovú dierku do pohára s vodou. Podľa tvaru stuhnutého olova hádali, za koho sa vydá. Napr. kominár, pekár, alebo gazda, ... Na Luciu bol zákaz drápania peria a pradenia, aby si ženy nezničili ruky. Večer chodili na kontrolu Lucky - ženy (oblečené v bielom a so zahalenou tvárou). Od Lucie do Vianoc dievčatá si písali lístočky. Vzalo sa toľko papierikov, koľko je dní. Na každý lístok sa napísalo jedno meno chlapca. Papieriky sa poskladali a potom každý deň sa jeden vzal, nesmelo sa naň pozrieť a spálil. Lístok s menom, čo zostal na posledný deň bolo meno toho pravého mládenca, ktorý ju bude ľúbiť. Staršie dievčatá varili halušky a do každej dali papierik s menom. Tu halušku, ktorá vyplávala na hladinu ako prvá, vytiahli ju a nechali vychladnúť. Neskôr si dievča lístok prečítalo, ale nikomu ho nesmela ukázať. Čakala, kým odbije polnoc na kostolnej veži. Keď hodiny odbili, dievča vybehlo von a toho, koho stretla prvého, musela pobozkať. Tak, ako sa volala pobozkaná osoba, mal sa volať jej muž. Ak sa meno zhodovalo s menom na papieriku, mala sa do roka vydať. Ak sa nezhodovalo, pravdepodobne musela čakať ďalší rok. Na Luciu sa pod Hálečkovou schádzajú bosorky. Preto chodili po dedine pastieri a pukali bičmi, aby bosorky neprišli do ich dediny. (Hálečkova je hora medzi Tvrdošínom a Trstenou) Od Lucie do Vianoc dievčatá obhrýzali jedno jablko. Na Štedrý deň sa postavila pred dom a kto išiel prvý, mala ho ním trafiť. Z ktorej strany osoba prišla, z tej strany mal byť jej nastávajúci. (Tento zvyk sa čiastočne líši z dediny na dedinu.)

V niektorých dedinách sa zoskupovali rodiny po deväť. Nosili obraz putujúcej Sv. Rodiny z domu do domu. Jedná časť bola vnútri, druhá klopala na vchodové dvere a prosila pre putujúcu rodinu nocľah. Potom priniesli obraz do vnútra, mali ho vo veľkej úcte, spoločne sa modlili ruženec a rozišli sa domov. V noci a celý nasledujúci deň bol obraz domácou rodinou uctievaný ako sv. Rodina. Mali pri ňom zasvätené sviece a každý člen sa mohol pri ňom kedykoľvek súkromne modliť.

Na niektorých dedinách príprava na Vianoce začala 23. decembrom. Vtedy nemali toľko sladkostí a ozdôb ako ich majú dnes. Ale napriek tomu to bývali krásne Vianoce. Otec im doniesol z hory jedličku, ktorú zavčas rána, deň pred Vianocami, ozdobili. Slamené ozdôbky, ktoré boli ešte z minulých rokov starostlivo odložené v truhlici na pôjde, zniesli, povešali na peknú jedličku, pridali oriešky, jabĺčka a na vrchol dali staniolom ozdobenú hviezdu. V tento deň boli domáci pozornejší ku všetkým, ktorí navštívili ich dom. (K náhodným pocestným, tulákom, žobrákom. Každý z nich bol obdarovaný. Je známe, že čím bola rodina chudobnejšia, tým bola pozornejšia a láskavejšia k príchodiacim.) Začali piecť makovník, orechovník tvarohovník, štedrák a čisté koláče... Všade to voňalo medom a orechmi.Na druhý deň, ráno 24. decembra, už od tretej začali variť kapustnicu, hrachovú, slivkovú a hríbovú polievku. Niekedy nevarili hríbovú, ale hríby dali do kapustnice. Deti ešte vyrábali mašle na stromček a papierové ruže. V čase, keď nebolo dostatok kockového cukru, si salónky na stromček vyrábali sami. Nakrájali chlieb na kocky, usušili ho a potom zabalili do ozdobných papierikov. Až neskoršie sa salónky dali kúpiť v obchodoch. Žiadne dieťa nechcelo jesť, lebo chcelo vidieť zlatú hviezdu pred štedrou večerou. Na štedrý deň sa nesmeli konať ťažké práce. Doma sa poupratovalo, pieklo, pripravovalo sa na sviatky, gazdovia pripravovali krmivo pre dobytok. V tento deň ani jeden gazda nezapriahol kone a neopustil s nimi dvor. Vyčistil maštaľ, chliev. Povymetal dvor. Podvečer gazda cestom, ktoré zostalo gazdinej, išiel potrieť stromy a dať hovädziemu dobytku. Niektorí gazdovia dávali dobytku aj cesnak a cibuľu, aby ho nikto neuriekol. Cesnakom sa potierali aj prahy v dome a na stajni.

Gazdiná pripravovala všetko v dome. Pod obrus dala peniaze, aby ich mali celý rok a oblátky potierala medom, aby všetci domáci boli dobrí ako med. Okolo šiestej hodiny večer muselo byť všetko pripravené. Predtým ešte dievčatá na vydaj doniesli z drevárne triesky. Ktorá ich doniesla párny počet, tá sa do roka mala vydať, ktorá nepárny, mala zostať starou dievkou. Zobrali topánky a hádzali ich za seba. Ktorej sa špica otočila do dverí, tá sa mala vydať, ktorej dnu, mala ešte počkať. Gazdiné brali do rúk lyžice, ktoré nerátali. Ak zobrali viac, ako ich malo večerať, mal niekto pribudnúť k rodine, ale ak ich vzali menej, mala dievka odísť z domu, alebo niekto zomrieť. Každý dostal jablko a oriešok. Kto mal obidve zdravé, ten mal byť po celý rok zdravý, kto mal jedno červivé, mal byť chorý, ale kto mal červivé obidve, mal zomrieť, alebo ťažko ochorieť. Ak mal jaderník po rozkrojení jablka podobu kríža, mala prísť nemoc, alebo niekto umrieť, naopak hviezda prinášala šťastie a majetok. Dievčatá dávali na vodu plávať orechové škrupinky so sviečkami. Jedna predstavovala dievča, druhá milého. Ak sa škrupinky k sebe približovali, bolo to dobré znamenie. Tvár nastávajúceho ženícha bolo možné vidieť na hladine rieky. Tesne pred večerou, keď už všetko v gazdovstve bolo obriadené, gazda zašiel ešte raz do maštale a porozdával s vianočného chleba každému zvieratku malé sústo. Potom prišiel do pripravenej miestnosti a všetkým predniesol vinš a správu o tom, že sa narodil Spasiteľ v mestečku Betlehem v ďalekom Júdskom meste...

Štedrá večera sa konala v najlepšej a najkrajšej miestnosti, ktorú mali doma. Ako sa dozvedáme z mnohých príbehov a aj literárnych diel, štedrej večere sa zúčastnili okrem rodiny aj prípadná čeliadka, ktorá v dome slúžila, alebo počas roka vypomáhala. Na začiatku sa všetci spoločne nahlas pomodlili a jeden z rodiny prečítal stať zo Sv. Písma o narodení Ježiša. Stôl bol slávnostne ozdobený. Pod obrusom nesmeli chýbať peniaze, aby ich bol dostatok po celý rok. Potom rodina zasadla k stolu a zapálili sa sviečky... Na začiatku Štedrovečernej večere otec, alebo mama každému dala oblátku, na ktorej bol motív narodenia Ježiška, prstom, namočeným v mede, urobila krížik, aby ho požehnával Boh a požehnaný bol dobrý ako med, každý zjedol strúčik cesnaku, aby bol zdravý celý rok. U dobrých gazdov bývalo zvykom počas celých Vianočných sviatkov mať pod stromčekom zrno, zemiaky, sekeru, reťaz, ..., aby bola hojnosť v rodine po celý rok. Stôl obviazali reťazami, aby po celý rok celá rodina držala po spolu. Na stole bol vždy tanier pripravený pre náhodného hosťa. Časť z každého jedla sa odkladala na jeden tanier, ktorý sa rozdelil medzi statok v rodine.

Na stole mávali varené slivky a opekance, rôzne kaše a jednoduché, väčšinou bezmäsité, jedlá. Niekedy to bolo aj sedem druhov. Jedlo sa v poradí od najhoršieho po najlepšie. Z každého sa muselo vziať, aby jedla bolo dostatok po celý rok. Nesmelo sa na nič zabudnúť, lebo kto od stola odišiel, ten mal zomrieť. Potom sa všetci pomodlili a poďakovali Bohu za všetko dobré, čo bolo v uplynulom roku. Po zazvonení zvončeka išli k vianočnému stromčeku, kde si každý našiel nejaké prekvapenie.

Neskôr sa šlo po spievaní do svojich známych a o polnoci na omšu. (V súčasnosti v mnohých rodinách je chod večere následovný: Prípitok s poďakovaním. Ako prvé sa jedia oblátky a trubičky s medom. Nasleduje kapustnica s hubami, s údenou rybou a so zaprážaným maslom. Druhé jedlo je zemiakový šalát s vyprážaným kaprom alebo s filé.) V niektorých rodinách, kde mali doma dievčatá, hádzali po večeri do dverí topánku. Ak dopadla na dvere špicou, o roka sa dievča malo vydať, ak pätou, ostala slobodná. (Ako som uvádzal vyššie, niekde sa to vykonávalo pred, inde po večeri). Nie každej výdajachtivej dievke sa to splnilo. Po večeri kamarátky, alebo dievčatá narodené v tom istom roku, podobne chlapci, chodili z domu do domu a pod oknami spievali vianočné koledy (Ak sa našiel v skupine nadaný hudobník, spev doprevádzal na harmonike). Na Orava sa spievali obyčajne koledy z jednotného katolíckeho spevníka, ktoré poznala väčšina ľudí naspamäť. Občas sa objavili aj iné, ktoré boli prinesené. Ak boli melodické, často sa spievali. Mnohé však sa nezachovali ani v textoch. Svetské koledy sa popod okná vôbec nespievali. Pokladalo by sa to za neslušné... Koledníci z blízkej rodiny boli pozývavaní do vnútra, ale keďže chceli ísť ďalej, slušne odmietli. Všetci dostali nejakú výslužku, ale deti najradšej boli, keď dostali peniaze, pretože už boli po večeri zasýtené jedlom a aj sladkosťami. Po skončení spevu mnohí, aj keď stáli pod oknami, spoločne popriali šťastie, zdravie a božie požehnanie.

V niektorých dedinách na Štedrý večer, v iných až na Štefana, chodili Betlehemci, ktorí slovom a spevom priblížili narodenie Ježiška v Betleheme. Už okolo 23. hodiny sa začal napĺňať ľuďmi kostol. Spoločne spievali vianočné koledy. Mnohí sa pretekali, ktorý začne spievať novú pieseň. Ostatní sa spontánne pripájali. Za zmienku stojí to, že mnoho starších žien začalo spievať vianočné koledy, ktoré sa nenachádzajú v jednotnom katolíckom spevníku. Mnohé z nich boli veľmi krásne a melodické a mnohé z nich sa už nezachovali. Na polnočnej omši sa pre jej neopakovateľnú atmosféru zúčastnilo mnoho aj takých ľudí, ktorí po celý rok nechodili do kostola...

Po nej sa všetci odobrali k stromčeku a zobrali si pre nich určené darčeky. Niekto tam mal rukavice, niekto čiapku, šál, kapce, odievačku alebo aj uhlie. Na deň Božieho narodenia išli celé rodiny na sv. omšu a potom všetci oslavovali svojím spôsobom narodenia Spasiteľa. V tento deň boli zatvorené krčmy a všetky pohostinstvá. Nekonali sa návštevy. Bol to ale problém pre detí. Tie veru doma nevydržali a po jednom sa potichučky vytratili z domu von na ulicu, kde obyčajne v snehu šantili spolu s inými kamarátmi. V niektorých dedinách, pravdepodobne v tých, v ktorých sa polnočná omša konala skôr ako o polnoci - z nedostatku kňazov - deti chodili po spievaní na Božie narodenie a v tento deň sa navzájom navštevovali aj blízke rodiny. Deti chodili rady, lebo vždy sa im niečo ušlo. (Tento zvyk návštev a spievania na Božie narodenie bol ojedinelý.) V druhý vianočný deň na sviatok sv. Štefana, dopoludnia boli všetci na sv. omši a po obede mohli sa konať návštevy, už boli otvorené pohostinstvá, večer sa konali zábavy. Na niektorých dedinách medzi sebou súperili rôzne spolky a organizácie, kto usporiada večernú zábavu. Všetky zábavy končili najneskoršie o polnoci.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk