JESEŇ (Umelecký opis)

September. Október. November. Jednoducho jeseň. Jeseň je asi najkrajšie obdobie v roku. Nevravím to preto, lebo som škorpiónka. Myslím si, že jej jedinečná krása spočíva v pestrosti, rozmanitosti a farebnosti, ktoré ponúka. Dlhé letné dni sa s príchodom septembra pomaly skracujú. Pre väčšinu mladých ľudí to znamená aj koniec letného leňošenia a začiatok školského roka. Už nastáva čas vymeniť si ľahké letné oblečenie za teplejšie svetre. Slniečko je čoraz zubatejšie a vetrík si čoraz častejšie pohvizdáva svoju rezkú pesničku. Veselo sa preteká so žltnúcim lístim v parku. Preháňa sa pomedzi konáre stromov, nežne hladí ich dozrievajúce plody a češe farbami hýrice koruny. Pohráva s nespočetným množstvom šarkanov, ktoré križujú oblohu sem a tam. Deti radostne výskajú, páči sa im veselý tanec na oblohe.

K baletu na nekonečne veľkom modrom hľadisku sa pomaly pridávajú obrovké kŕdle sťahovavých vtákov. Odlietajú i lastovičky, ešte naposledy zašetebocú na rozlúčku a vydajú sa na dlhú cestu. Mieria na juh, za teplom, za slnkom. So stále chladnejšími, ale zatiaľ slnečnými dňami postupne začínajú kontrastovať sychravé rána. S príchodom októbra sú ranné a večerné hmly čoraz častejšie, hustejšie, tajomnejšie. Sivý opar sa vznáša nad celou krajinou. Všetko vyzerá ako v zakliatej krajine. Najmä v noci. Cez bledý závoj len matne presvitá mdlá luna.

Z neznáma sa neočakávane vynáraju postavy ponáhľajúce sa do tepla svojich domov. Stromy vyzerajú strašidelne, akoby to boli ruky kostlivca. Vzdialené svetlá v domoch pripomínajú svietiace oči akéhosi netvora. Atmosféru dotvára i zvuk tíško šuchotajúceho lístia pod nohami a neutíchajúce kvílenie vetra. Cez deň sa slniečko ukazuje stále menej, radšej zostáva skryté za ťažkými dažďovými oblakmi. No ak sa predsa len rozhodne vykuknúť a obdariť nás svojimi zlatistými lúčmi, už nehrejú. Sú akési mrazivé. Preto sa zas onedlho opäť skryje. A prší. Niekedy aj celé dni. Prší a zúrivý víchor kmáše koruny stromov. So zvláštnym uspokojením rozhadzuje po okolí čerstvo pohrabané lístie a s obľubou vyvracia ľuďom dáždniky. Z času na čas nachvíľu ustane, no vždy sa vráti a prináša tlmené dunenie v diaľke. Sivá a nevľúdna obloha odrazu potemnie, až je takmer čierna. Dunenie silnie a aj víchor je čoraz silnejší. Na zem začínajú dopadať prvé ťažké kvapky. Nasledujú daľšie a daľšie, až sa spustí lejak. Tmavú oblohu križujú a osvetľujú blesky, sprevádzané mohutným burácaním hromov. Búrka naberá na sile a trvá aj niekoľko hodín, dokonca aj celú noc. Ráno takmer nič nenasvedčuje tomu, čo sa v noci odohralo. Búrka za sebou nechala len niekoľko polámaných konárov a obrovské kaluže na chodníkoch a cestách.

Po búrlivom októbri nasleduje už mrazivý november. Ráno nám na oknách necháva prekrásne ľadové kvety. Už je poriadne chladno a Perinbaba si pomaly začína chystať a natriasať svoju preinu. Pofukuje mrazivý vietor a preháňa sa pomedzi obnažené konáre stromov. S listami sa už hrať nemôže, sú veľmi ťažké, no napriek tomu krehké. Pod nohami už nešuchocú, ale akosi zvláštne vŕzgajú.Ticho navôkol prerušuje len občasné zakrákanie vrán. Opäť všetko vyzerá inak, tentoraz ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke. Celá krajina pomaličky zaspáva, pripravuje sa na dlhý zimný odpočinok. Jeseň je naozaj krásna. Príde každý rok v rovnakom čase, no vždy je iná. Jej premenlivosť ma očaruje. V lete ani v zime sa príroda veľmi nemení, no táto malá časť roka zmenami priam prekypuje. Stačí ak sa lepšie pozriete a dáte mi za pravdu.