Miesto, na ktoré nikdy nezabudnem


Zima nás tento rok neprivítala, ako sme si mnohí želali, ale aj napriek tomu je zima prekrásne ročné obdobie, kedy je všetko prikryté bielou perinou z vločiek jemných ako hodváb. Počas zimy príroda zasnene spí a všetko pôsobí tak čisto a nevinne.
Práve svitá. Zobudila som sa a naskytol sa mi ten najúžasnejší pohľad. Cez oblaky hladké a jemné sťa páperie preniká zubaté slniečko. Jeho prvé slnečné lúče dopadajú na kopce týčiace sa nad údolím ako strážcovia a pohládzajú celú tú krásu vôkol mňa. Konáre stromov tancujú v rytme vetra, ktorý vytvára na rieke vrásky vĺn. Rieka ticho spieva a popritom sa opiera modrými rukami o brehy postriebrené jemnými kryštálikmi. Uzamyká v sebe slnečné lúče a pripomína mi modrú stuhu vody hlbokej ako hudba. Popritom je tento trblietavý závoj odrazom žiarivej a jasne modrej oblohy. Vtáčiky sa naháňajú po belasej oblohe a štebocú si najnovšie správy. Jasné slnko dopadá na bielučký sneh, ktorý mi bije do očí. Zdá sa mi, akoby sa celá Perinbabkina perina roztrhla a biely koberec nevinný ako detská kolíska prikryl celú krajinu. Je ľahučký ako páper a keď sa naň posadíte je mäkký ako kožúšok. Kríky vrhajú svoje tiene na nepoškvrnený mliečny závoj. Prítulné vločky pomalinky dopadajú na postriebrenú zem a kde-tu sa ukladajú aj na pokojnej kolíšajúcej vode. Na hladine tvoria tenký poprašok vločiek, ktorý je podopretý tenkým krištáľovo čistým ľadom. Vládne pokoj a kľud. Ľudia v malej perníkovej chalúpke posypanej cukrom sa začínajú prebúdzať a hľadia von spoza oblokov na bielu krajinu.

Zima nie je najkrajšie obdobie len preto, že sa celá krajina skryje pod bielu prikrývku, ale aj preto, že je to obdobie Vianoc. Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku , sviatky pokoja a radosti a k nim neodmysliteľne patrí zasnežená krajina.