Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Slovensko. Hlavné mesto Bratislava. V znaku tri kopce a kríž. Slováci, ten malý a aj tak hrdý národ. Nedobytý Turkami. A v tejto krajine, na východe leží mesto Svidník. Tu som sa narodil. Narodil som sa vo Svidníku. Také malé mestečko. Ako dieťa so mnou hovorili nárečím. A pritom slovenská reč je tá najkrajšia. Mnoho ľudí hovorí, že je ťažká, no opak je pravdou. V škôlke ma učili po slovensky a potom v škole sa práve slovenčina stala mojím hlavným predmetom. Viem, že slovenčinou sa nedorozumiem v iných krajinách a preto sa musím učiť aj iné jazyky, no aj tak som na svoj rodný jazyk hrdý. A Slovensko?

Hoci je to malý štát, je veľmi pekný, Niekedy to bolo Československo a predtým patrilo Uhorsku. No dnes je to iba Slovensko. Slovensko je predsa srdcom Európy. Aj tu chodí veľa turistov. Aj my máme veľa historických pamiatok. Mám rád túto krajinu. Práve tu cítim chuť domova. A tu mám priateľov a rodinu, ktorí sú mi vzácni a veľa pre mňa znamenajú. Mnoho ľudí chodí za prácou do zahraničia. Do Čiech, Rakúska, ale aj omnoho ďalej ako napríklad do Anglicka či Írska a iných vzdialených krajín. No určite sa každý z nich veľmi rád vracia domov. Na Slovensko. K ľuďom, ktorých miluje.

Žijem na Slovensku už šestnásť rokov. A stále neviem o ňom všetko. A ani tú pravú slovenčinu neviem. Ale je prekrásna. Slovensko má niečo do seba. Veď už len tie krásne vrchy. Tatry. A ešte veľa iných prírodných úkazov. Je tu čo obdivovať. Som veľmi rád, že som sa narodil na Slovensku a, že tu žijem. Môžem sa s každým porozprávať po slovensky. Slovenčinu mám rád, lebo ako jediný jazyk ju nikdy nezabudnem. Slovensko bude pre ma jediný ozajstný domov.