Bolo to na neuverenie

Zvoní mi mobil ... ach zase ten budík, nechcelo sa mi, ale hneď ako som ráno vstal, cítil som sa taký nesvoj, ani raňajky mi veľmi nechutili. "Asi to bolo tou sójovou pomazánkou": povedal som si a šiel som sa konečne obliecť. Pozrel som na hodinky a videl som, že už je čas odísť a tak ako vždy som si zobral kľúče od auta, ktoré mi ležia na poličke, pokiaľ ich sestra niekde nepremiestni.

Ako tak nastupujem do auta, chytá ma taký zvláštny pocit. Najprv som si povedal ale to nič nie je. Je to len z počasia a tak som nastúpil a viezol sa tým mojim pretekárskym štýlom. Ako si tak idem, asi v polke cesty mi zvoní telefon... a vňom otec nahnevaným hlasom hovorí „tebe netreba doklady nič??“ Ja ako strašný zábudlivec som sa hneď otočil a utekal čím skôr domov po doklady.

Rýchlym tempom som prišiel po ne a ešte rýchlejším som utekal do školy... malo zvoniť za necelých 20 minút a ja som bol ešte len pred domom.... tak som na to, ako sa to povie, dupol. Ako tak rýchlo idem s hudbou na plné pecky, tak nepočujem výstražné zariadenia sanitky, ktorá išla z vedľajšej ulice a jak naschvál mi skrížila cestu, ale stihol som to ubrzdiť a pokračoval som v ceste. Ale hneď v nasledujúcej zákrute som dostal šmyk na zľadovatelej ceste, asi pol sekundy som len balancoval ale neudržal som auto na ceste, skončil som v plote. Prvé čo si pamätám po náraze bol výkrik „Chlapče haló, vnímaš?“ rozmazane som videl nejaké postavy, ktoré sa ma pokúšali dostať čím skôr z môjho zničeného auta...a to je to posledné čo si tam pamätám, neskôr nič len tma.

Až ako som sa v nemocnici prebudil zo zlámanou nohou a pár modrinami, som zistil čo sa vlastne stalo. Bolo mi to tak vysvetlené, že neznámi telefonát volal sanitku na cintorín, že tam niekto zomiera...sanitka okamžite vyrazila, ale nikoho nenašla a brali to ako planý poplach, ale po ceste spät zbadali moje zničené auto a mňa...ak by ma vtedy nenašli, asi by som už medzi vami nebol. Keď som sa snažil na dispečingu zistiť číslo toho kto volal zachranku aby som sa mu mohol osobne poďakovať, povedali mi niečo v takom zmysle, že sa ešte s takým niečim nestretli, lebo nevedeli určiť číslo volajúceho a to je podľa ich systému nemožné. Tak som si len v duchu pomyslel bol to zásah z hora a niekto ma tu na svete ešte chce. Na tento zážitok nezabudnem a preto to bolo na neuverenie.