Slávnostný príhovor

Milí rodičia, milí žiaci, milé slávnostné zhromaždenie!
Zišli sme sa tu dnes, aby sme spolu s našou školou oslávili jej krásne dvadsiate narodeniny.

Presne pred dvadsiatimi rokmi, prvého septembra, bola slávnostne otvorená a privítala svojich prvých žiakov. V priebehu rokov sa ich tu vystriedalo tisíce, ale tiež množstvo učiteľov, ktorí sa s radosťou starajú o naše vzdelanie. Pri tejto príležitosti mi napadla jedna pekná myšlienka, ktorú vyslovil pán de Montagen: „Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš.“ Je to pravda, pretože človek nemôže vedieť všetko a čím viac sa učí, tým má väčší pocit, že je ešte veľa vecí, ktoré nepozná. A práve základná škola začína túto predlhú cestu učenia sa a poznávania nového.

Ona viedla našu ruku, keď sme sa v prvej triede pokúšali napísať prvé písmenko, vypočítať prvý príklad. Dnes nám však ponúka okrem základného vzdelania oveľa viac. Od roku tisícdeväťstodeväťdesiattri navštevujú školu aj telesne postihnuté deti, pre ktoré bol vybudovaný bezbariérový vchod a špeciálna trieda. Podporujeme výučbu cudzích jazykov, šport, najmä futbal, ochranu životného prostredia a mnoho iných aktivít. V školskom roku tisícdeväťstoosemdesiattri až osemdesiatštyri vznikol folklórny súbor Kolovrátok, ktorý funguje dodnes. Škola vydáva vlastný časopis Ozveny z lúk.

Každoročne poriada množstvo akcií, podujatí, aktivít a taktiež súťaží, kde môžu žiaci uplatniť svoj talent a schopnosti. Svojimi úspechmi dokazujú škole, že jej snaha niečo nás naučiť, nebola zbytočná. Každá škola má žiakov lepších i horších. Samozrejme, že naša nie je výnimkou. Škole sa bezpochyby podarilo vyriešiť množstvo problémov, no nie je to nič v porovnaní s tým, koľko nádherných zážitkov nazbierala za tie roky, čo tu stojí.

V budúcich rokoch sa budeme snažiť odstraňovať naše nedostatky, vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj tela i ducha, no hlavne vedomostí a umožniť všetkým žiakom učiť sa v prirodzenom prostredí. Verím, že všetci žiaci, ktorí túto školu navštevovali, navštevujú, a aj tí, čo ju len budú navštevovať, opustia jej ochranné krídla s prekrásnou spomienkou, vďačnosťou za všetko, čo im dala a vždy sa sem budú radi vracať. Veď čo už je pre školu krajším darom, ako usmiate tváre jej žiakov, ktorí ju majú radi? Preto jej zaželajme k výročiu ešte mnoho a mnoho rokov.
Všetko najlepšie!