Vážený pán riaditeľ, ctení učiteľskí zbor, milí žiaci, deviataci,...

Na tomto mieste nestojíme a ani sa nestretávame po prvý krát. Našich stretnutí tu bolo neúrekom. Či to už bolo s úsmevom, či s utrápeným výrazom v tvári, cestu sem, sme sa za tých deväť rokov možno aj naučili naspamäť. Nikto ich nezráta, ani nevráti späť.
Ja viem. Nie vždy sme boli nadšení, že sem musíme ísť. Hlavne keď nás čakala písomka z matiky. Áno hovorím o nás, deviataci. Nastal čas, kedy tu stojíme posledný krát a musíme sa so školou rozlúčiť. Pre niekoho je to možno vydýchnutie, pre niekoho a myslím, že nakoniec pre všetkých to bude ukončenie jednej etapy života. Života na základnej škole. Od septembra nastúpime na iné, ťažšie a náročnejšie stredné školy a len málokto si popri nových starostiach spomenie na svoje prvé chvíle v škole. Od prvých čiarok, roztrasených písmen abecedy, prvé spočítané jabĺčka a hrušky, neskôr aj naučených množstvo efektnejších vecí, ako napríklad sa správne systematicky učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy až po dnešný deň, kedy sme už prijatí na stredné školy. Tu sme sa naučili ako znášať prehry a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa, či už len z malej pochvaly. Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že Zem je guľatá...

O našich zážitkoch či problémoch, ktoré sme prežili na hodinách, či na prestávkach, by vedeli tieto steny dlho rozprávať. Množstvo odsedených hodín nám prinieslo okrem zodratých nejedných nohavíc aj obrovské množstvo vedomostí, za ktoré sme vďační hlavne vám, milé pani učiteľky a učitelia. Nie vždy bola práca s nami príjemná a jednoduchá. Chcelo to pevné nervy a odhodlanie odučiť tých 45 minút, za čo vám patrí jedno veľké ĎAKUJEME. Osobitná vďaka patrí aj našej triednej učiteľke, ktorá za nás „vyžehlila“ nejeden problém.
Školské múry sú vždy chránené nami, najstaršími žiakmi školy, deviatakmi. Sme hrdí na to, že sme boli deväť - ročnou súčasťou školy. Až do dnešného dňa. Dnes sme tieto brány prekročili posledný krát. Naše žezlo preberajú ôsmaci. Už oni budú tí najstarší, najváženejší, najobľúbenejší... Náš čas už vypršal. Je čas odísť.
Môžeme už len povedať: prišli sme, videli sme a zvíťazili sme nad deviatimi rokmi v škole.