V jeden zimný neskorý večer som sa začala pýtať na tento ,,krásny" svet.Prvý krát som otvorila svoje očka 8.novembra 1994.Prvé čo som uvidela ,boli tváre neznámich ľudí.Čudovala som sa,čo odo mňa chcú.Neskôr som uvidela tvár mojej mamy.Hneď som sa aj rozplakala,keď som zistila,aké meno mi chcú dať.Nemohla som s tým nič robiť.Tak som dostala meno Nikoleta.Plakala som každý deň pri kúpaní.Neskôr som si však zvykla a tak veľmi som kopala nohami, až bola u nás potopa.Moja nočná mora bola,keď som bola na nočníku.Musela som tam sedieť až do rána.Ešte som nemala ani tri roky a už ma mama začala vodiť do škôlky.Veľmi sa mi tam nepáčilo.Bol so mňa malý vynálezca.Stále som dávala rodičom otázku ako to funguje ?V škôlke bolo okolo mňa veľa hračiek,ktoré som považovala za mojich najlepších kamarátov.Po nejakom čase som pomalými a nesmelými krôčikmi kráčala do školy.Budova školy sa mi páčila, ale keď som vstúpila do triedy... Všade samé deti.Nikoho som nepoznala.Cítila som sa ako ryba na suchu.Prvé ročníky boli veľmi ľahké,ale ostatné boli ťažšie,ale zvládnuteľné.Prvé písmenká,diktáty a prvé päťky.Bola som ,,dobrá" žiačka.Ešte jeden rok v tejto škole a čaká ma veľké rozhodnutie kam ďalej?Zatiaľ ja sama nemám žiadnu predstavu,ale snáď mi pri rozhodovaní pomôžu rodičia.Chcem,aby som raz robila to,čo by ma bavilo.Zatiaľ medzi moje záľuby patrí:hranie na počítači,počúvanie hudby a spievanie.Niekedy,keď mám dobrú náladu,čo nie je často,pomôžem mame pri domácich prácach.