Svitá. Príroda sa prebúdza zo zimného spánku. Vŕby sú ovešané žltými jahňadami akoby ich slnko posypalo zlatým prachom. Voda v potôčiku žblnkoce a prediera sa ľadom unášajúc drobné kryhy so sebou. Prvé kvietky rašia spod snehovej periny, ktorá už len kde-tu pokrýva prebúdzajúcu sa zem. Zelená tráva tiež na seba nedáva dlho čakať. Spod suchej pokrývky starých listov sa predierajú mladé výhonky. Všetko sa zobúdza.
Je ráno. Ovocné stromy zakvitli do nevídanej krásy. Popri každom kvietku tancujú usilovné včeličky a snažia sa priniesť prvé dúšky nektáru do svojich úľov. Lesy, presýtené farbou zelene, ozdobujú okolité vrchy. Vánok si veselo šantí v korunách stromov. Unáša zrnká peľu borovíc ako žltý závoj. Potôčik si pospevuje svoju známu pieseň. Presýtený vodou sa valí svojím korytom nevedno kam. Na lúkach sa objavilo statisíce drobných sĺnc. Sú to kvietky púpavy, ktoré svetu ukazujú svoju krásnu tvár. Nastáva poludnie. Vzduch je naplnený letnou horúčavou, ktorú miestami zmierňuje chladnejší vetrík. Ovocné stromy už odložili šaty z kvietkov a na konároch sa objavujú maličké farebné plody. Lesné čistinky sa pýšia množstvom čučoriedok a malín.
Ani sme sa nenazdali a je tu podvečer. Jablone priťahujú zraky detí svojimi červenými jabĺčkami. Les hýri farbami ako maliarska paleta. Vietor sa opiera do korún stromov a roznáša listy krížom krážom. Do dolín sadajú hmly a vrcholkom hôr rozdáva zubaté slniečko svoje posledné lúče. Sychravé počasie dodáva prírode pocit únavy. Všetko sa pripravuje na zimný spánok.
Prichádza noc. Príroda je pokrytá snehovou pokrývkou hebkou ako páperie. Všetko je biele. Len kde-tu sa objaví zelený smrek, či jedlička, ktorú strieborný mesiac osvieti svojím svitom. Príroda sa uložila na zimný spánok. Naberá nových síl do ďalšieho dňa.