Moja karikatúra
Moja tvár je niekedy vysmiata, veselá a inokedy zasa smutná. Mám ju okrúhlu, veľkú, aj keď nie plnú vedomostí. Prvé, čo si na nej všimnete, sú moje krásne modré oči a samozrejme môj veľký nos. Z hlavy vyrastajú dlhé hnedé vlasy, ktoré sú kučeravé a vždy strapaté. Čelo mi pokrývajú pupáky. V mojich ústach sú krásne žlté zuby a na nich ešte krajší strojček. Moja postava vyzerá ako pospájané špajdle. Krk mám taký stredný. Moje ruky sú ako špáradlá a ešte k tomu sú aj krivé. Moje nohy sú dlhé a hrozne krivé. Moja postava je príšerná. Som moc chudučká, akoby som sa strácala, ale zasa nie až taká chudučká, že by mi len všade kosti trčali. Ako som už povedala, vyzerám ako zlepené špajdle, len si ich treba zväčšiť, aby dosiahli výšku 160 centimetrov. Som vlastne taká chodiaca špajdlička športového typu.
V škole som niekedy ukecaná, niekedy výbušná, ale viem byť aj tichá. Keď sa naštvem, tak vrieskam ako pavián a so všetkým trieskam. Niekedy som nerozhodná a váhavá, ale inokedy sa viem veľmi rýchlo rozhodnúť. Do každej činnosti sa musím doslova a dopísmena nútiť. Počnúc ránom, keď vstávam z postele, končiac večerom, keď musím všetko povypínať a ísť do postele. Samozrejme, keď som v takom ročníku, že mi nezostáva nič iné, len sa ísť učiť.
Niekedy nemám náladu sa ani usmievať a svojím zatrpknutým pohľadom len ľuďom okolo seba kazím náladu. Som tvrdohlavá ako baran, aj keď som v znamení leva. Všetko, čo poviem alebo si zaumienim, tak za tým si aj stojím. Z mojej veľkej červenej tváre, možno vyčítať, že som dosť hanblivý človek.
To by bolo asi všetko, čo ma charakterizuje. Mám zo všetkého niečo. Nie je to až také hrozné, ako to vyzerá, stačí, ak ma ľudia spoznajú a zvyknú si na mňa. Veď, nič iné im nezostáva.
