Vážená pani riaditeľka, milí učitelia, drahí rodičia a spolužiaci!

Deväť rokov sa nám presýpalo pomedzi prsty ako ten najsypkejší piesok a nám neostáva iné, ako sa rozlúčiť. Nielen s učiteľmi, spolužiakmi, s odretými lavicami, či miliónkrát stláčanými kľučkami. Ale rozlúčiť sa s deviatimi rokmi plnými šťastia, strachu a nezabudnuteľných zážitkov. Dnes sa na Vás pozeráme už nie so slovami "stretneme sa o rok. " Už sa len otáčame späť a tieto slová sa tíško vytrácajú z našich myšlienok. Mnohokrát sme sa podkýňali o prekážky, ale vždy ste boli pri nás Vy, učitelia, ktorí ste vedeli podať pomocnú ruku.

Dnešným dňom sme ukončili prvú veľkú kapitolu školských krokov. Už nie sú z nás ti malí prváčikovia, ktorí s vystrašenými očkami pozerali na múry tejto školy a zaplavovali Vás morom otázok, na ktoré ste vždy poznali odpoveď. S láskou ste nám nahrádzali našich rodičov a s pochopením ste vypočuli aj tú najbláznivejšiu otázku. Už nie sme tie deti, ktoré na neďalekej lúke zbierali lúčnych koníkov a stavali „nezničiteľné" pevnosti zo slamy. Už nikdy nezoberieme bicykle s "rapkáčikmi" a nevydáme sa do diaľav, až tam, do susednej dediny.

Stratili sme právo na zašpinené ruky od jahôd, právo skočiť do kaluže, ako aj kotrmelce v jarnej tráve sprevádzané omamnou vôňou púpavy. Na toto všetko nám ostanú v srdciach už len spomienky. Od prvej triedy sme odpočítavali lupene školských rokov a dnes odpadol aj ten posledný, deviaty. My však v srdciach cítime stále jeho teplo, ako aj nový, dusivý pocit, čo nám bráni znova sa vystrieť a nadýchnuť. Je to pocit zodpovednosti za seba samého, za vlastné rozhodnutia a ich nasledujúce činy. Znamená to učiť sa na našich chybách a niesť ich následky v plnej miere.

V živote každého z nás sú momenty, na ktoré sa spomína celý život. Zapíšu sa hlboko do knihy najkrajších spomienok. Aj my sa dnes stávame svedkami podobnej udalosti. Stojíme tu pred Vami neistí, plní snov, túžob a ideálov, s otázkou v očiach, čo všetko nám život prinesie. My, bývalí prváčikovia, ktorí sa túžili dostať na trón, náš čas vypršal...

Vyrástli sme Vám pred očami a to, čo dnes stojí pred Vami, nie je kopa vystrašených detských očí, lež netrpezlivá mládež, ktorá čaká na let do neznáma.

Ťažko sa hľadajú slová, ktorými by sme Vám opísali našu vďaku a úctu. Vy ste základom našej osobnosti, a tak ako vďačíme Vám, naše poďakovanie patrí aj rodičom a ich nekonečnej láske, odrážajúcej sa v hodinách presedených nad našimi prvými zošitmi a šlabikármi.

Nedá sa slovami vyjadriť náš obdiv a veľká úcta, ktorá dnes patrí výlučne Vám, drahí učitelia i Vám, naši milovaní rodičia.